Chov oviec je náročný, prináša však viacero benefitov

Pre TASR to uviedol Patrik Keľo, spolumajiteľ firmy Keľo a synovia z Veľkých Teriakoviec (okres Rimavská Sobota), ktorá patrí k najväčším chovateľom oviec v regióne a vlastní najvyšší počet šľachtiteľských chovov oviec v rámci celého Slovenska.

Súčasná podpora chovu oviec je podľa jeho slov nedocenením ich významu pre obyvateľov Slovenska. "Veď ovčiarstvo sa vyznačuje hneď niekoľkými prínosmi. Prvým je produkcia zdravých a zdraviu prospešných potravín. Probiotické vlastnosti bryndze sú jedinečné, taktiež ovčie či jahňacie mäso sú po nutričnej stránke vysoko hodnotené a majú najvyšší obsah L-karnitínu zo všetkých mias," zdôraznil Keľo s tým, že táto skutočnosť je málo známa.

Za druhé pozitívum chovu oviec považuje jeho veľký turistický potenciál. "Ovčiarska tradícia a zariadenia ako salaše a koliby sú pre turistov veľmi atraktívne. My sa práve v tejto oblasti snažíme hodne investovať," podotkol.

Ako ďalej spomenul, treťou výhodou je pozitívny vplyv na zamestnanosť. "Bežný ošetrovateľ sa dokáže pri priemernej technologickej vybavenosti postarať zhruba o 140 oviec, čo je v prepočte 20 veľkých dobytčích jednotiek. V chove hovädzieho dobytka je to však až päťkrát viac. Chov oviec je tak síce z hľadiska prácnosti najnáročnejší zo všetkých hospodárskych zvierat, ale práve vďaka tomu môže dať prácu viac ľuďom," načrtol Keľo a dodal, že je to cesta, ako oživiť pracovný trh na vidieku.

Štvrtým benefitom je podľa jeho vyjadrenia pozitívny vplyv oviec na krajinu. "Zabezpečujú krajinotvorbu spásaním a prispievajú k biodiverzite flóry. Sú tiež menej rizikové na spôsobovanie pôdnej erózie v porovnaní s hovädzím dobytkom," vysvetlil.

Výrazným problémom aj pri chove oviec sú však v poslednej dobe extrémy počasia, konkrétne tohtoročné mimoriadne sucho. "Má to priamy negatívny dopad na naše náklady. Paša uschla oveľa rýchlejšie než počas iných rokov a zvieratá sme museli dokrmovať. Druhé kosby sa z veľkej časti ani nerealizovali, takže máme menej košariny, ktorá je oveľa kvalitnejšia a výživnejšia než seno z prvej kosby," priblížil Keľo. Dodal však, že prírodným podmienkam sa snažia prispôsobiť a v tomto prípade košarinu nahradili lucernovou senážou.

História chovu oviec v regióne Veľkých Teriakoviec má bohatú históriu a v okrese Rimavská Sobota v období do roku 1989 bol najvyšší počet chovaných oviec v rámci celej krajiny. Spoločnosť Keľo a synovia začala s chovom oviec v roku 2001. "Odvtedy sme vybudovali štyri šľachtiteľské chovy s tromi mäsovými a jedným mliekovým plemenom. Produkujeme kvalitné plemenné zvieratá pre chovateľov z celého Slovenska a časť umiestňujeme aj na maďarskom trhu," uviedol Keľo. Doplnil, že stavy oviec postupne zvyšujú a v súčasnosti ich majú vyše 1100. "Ich počet ešte plánujeme zvyšovať, vzhľadom na to, že vidíme príležitosť v odbyte kvalitných ovčích produktov," zakončil.