Lepru medzi sebou v stredoveku šírili ľudia a veveričky, tvrdí najnovšia štúdia

Lepra je jedno z najstarších infekčných ochorení zaznamenaných u ľudí, ktoré obvykle spôsobuje baktéria Mycobacterium leprae. Väčšina dnešných prípadov sa vyskytuje v juhovýchodnej Ázii a dá sa liečiť antibiotikami. V stredovekom Anglicku bolo toto ochorenie, označované tiež ako malomocenstvo a v súčasnosti skôr ako Hansenova choroba, bežné a spôsobovalo nevoľnosť či znetvorenie u bohatých aj chudobných ľudí.

Predchádzajúci výskum odhalil, že ľudia v stredovekom Anglicku, Dánsku a Švédsku mali podobný kmeň lepry, aký sa dnes vyskytuje u veveričiek obyčajných v južnom Anglicku. Podľa jednej z teórií mohol k rozšíreniu choroby prispieť obchod s veveričími kožušinami dovezenými z vikingskej Škandinávie.

Genetická analýza teraz odhalila, že veveričky v stredovekom Anglicku trpeli veľmi podobným kmeňom choroby ako ľudia žijúci v tom období.

"Je to prvýkrát, čo sme našli zvieracieho hostiteľa lepry v archeologických nálezoch, čo je naozaj vzrušujúce," povedala spoluautorka štúdie Sarah Inskipová z univerzity v anglickom Leicesteri. V štúdii spolu s kolegami opisuje, ako skúmali kmene Hansenovej choroby nájdené vo vzorkách troch ľudí, ktorí žili vo Winchesteri pred 900 až 600 rokmi, ako aj vo vzorke veveričky, ktorej kosti objavili v jame na kožušiny z obdobia pred približne 1 000 až 900 rokmi.

Výskumný tím sa zameral na Winchester, pretože v stredoveku to bolo dôležité mesto s nemocnicou pre malomocných a s množstvom kožiarskych dielní, ktoré sa zaoberali výrobou a predajom kožušinových odevov. Vedci zo vzoriek extrahovali a analyzovali DNA a zistili, že u všetkých bol prítomný veľmi podobný kmeň lepry.

„V skutočnosti sú kmene nájdené v pozostatkoch ľudí a veveričiek z Winchestra príbuznejšie než kmeň, ktorý je v stredovekých veveričkách, a kmeň, ktorý je v súčasných veveričkách,“ uviedla Inskipová.

Podľa tímu výsledky naznačujú, že medzi ľuďmi a veveričkami dochádzalo k prenosu nákazy. Zistenia sú však založené len na niekoľkých vzorkách a nemôžu tak objasniť, či sa ľudia pôvodne nakazili leprou od veveričiek alebo naopak.

Existuje viacero možností, ako mohlo dôjsť k prenosu. Okrem obchodu s kožušinami mohol byť príčinou aj chov veveričiek ako domácich zvierat. "Oba mechanizmy sú možné a navzájom sa nevylučujú," povedala Inskipová.

Štúdia má podľa Inskipovej dôsledky aj pre ľudí, ktorí dnes trpia leprou. "Možno by sme sa mali ísť pozrieť na zvieratá, ktoré sa pohybujú v okolí týchto komunít," povedala a dodala, že by chorobu mohli prenášať.