Čím sa motivátorovi Majzelovi podarilo “poblázniť“ Lampera, Matoušeka a Ziga?

Čo si myslíte o tej tendencii, že slovenskú najvyššiu súťaž budú hrať aj zahraničné tímy? Po maďarských to možno budú poľské či možno ukrajinské.

Pre ľudí by to bolo určite zaujímavé. Ale potom je to zase o tom, aby to tie kluby dokázali utiahnuť. Aby rok niečo fungovalo, alebo ako Slovan, že hrá tri roky KHL a za tie peniaze tu možno mohlo fungovať desať klubov tri sezóny so svojimi odchovancami. Je to o tom, sú to majitelia, ktorí o tom rozhodnú, vyššia moc. A oni, ak na to majú tie peniaze a nie je im ľúto tie peniaze strieľať, tvrdia, že pre sponzorov je to lukratívnejšie v zahraničí.

Ako by to bolo najlepšie urobiť?

Ja si osobne myslím, že keby to postavili tak, ako v Kanade, keby napríklad Banská Bystrica mala každá škola svoj tím, tak by sa neminulo peniaze na cestovanie, ľad by bol stále vyťažený, keby každá jedna škola mala 20-členný tím, tak len z mesta by sa dal postaviť reprezentačný tím. A keby hral hokej úplne každý, tak, ako to je v Kanade, tak by tá základňa bola úplne iná a stálo by to oveľa menej peňazí, ako dnes. Že my sa chceme rozpínať? Už len koľko bude stáť tá cesta.

Tým pádom by boli nútení, aj rivalita by rástla medzi nimi, tým by mohla u nich rásť konkurencieschopnosť.

Toto som stále rozprával deťom, ktoré som trénoval. Uvedomte si, že vy ste jediní v Bystrici v tomto ročníku, čo ste hokejisti. Vy ste už teraz reprezentanti. Už teraz reprezentujete vlastné mesto. Takýmito malými krôčikmi im dávať sebavedomie.

Napríklad?

Ja som trénoval ročník, keď tu bol tréner Ivan Frühwald. A on ochorel. A deti hrali turnaj. Hral tam Tomáš Zigo, Patrik Lamper, Tomáš Matoušek. Oni boli vtedy piataci. Ja som tie deti tak zbláznil, že oni prešli turnajom perfektne a porazili české i ruské tímy. A bolo to len o tom, že som ich zbláznil. O tom, že som im dal pocit, že oni sú tí, na ktorých stojí a padá celý bystrický hokej.

Takže ste pomáhali vychovávať dnes už hviezdy.

Ja som bol v tom ročníku asistent a my sme vtedy s Paľom Babicom, ja som trénoval brankárov a Palo Babic tam bol asistent. Ale naozaj, tie deti, čo tam predviedli... Ja som vtedy videl, ako sa dá dieťa zblázniť. Keby som im vtedy povedal, že budeme plávať proti prúdu Hronu, tak naskáču do Hrona a celé mužstvo pláva proti prúdu. Oni sa dali zblázniť a ťahali všetci za jeden povraz.

Ale dnes sa o takýchto ľuďoch povie predsudok, že sú to fanatici. Chýba nejaká výchova k tomu, že buď hrdý už len na to, že si človek.

Toto sa vytratilo. Ale to všetko spravili peniaze. Ja to tak hovorím, peniaze sme povýšili nad Boha, nad priateľstvo, nad rodinu, nad všetko. A vždy, keď je tá najhoršia životná situácia, tak postupne zbadáte, či ste z tých detí vychovali ten tím, ktorý sa dokáže zomknúť.

Pokračovanie nabudúce.