Čím ste starší, tým viac sa zdá, že čas plynie rýchlejšie

Zhodneme sa že všetci poznáme frázu  „ako ten čas letí“. Túto frazu počujeme hlavne od rodičov, občas aj od mladých dospelých, ale od detí nikdy. Prečo je tomu tak? Vedci prišli nato, že to nebude náhoda, a že vnímanie času nejako súvisí s našim vekom. Existuje niekoľko teórií veľmi zaujímavá je nedávno publikovaná štúdia odborníka z Dukeovej univerzity v Severnej Karolíne.

„Ľudia sú často sami prekvapení, koľko si toho pamätajú z mladosti, z dní, ktoré akoby trvali celú večnosť. Nie však preto, že by ich zážitky boli hlbšie či zmysluplnejšie, ale preto, že boli spracované prudkým tempom,“ hovorí profesor Dukeovej univerzity Adrian Bejan. Pri vnímaní času teda nejde o náš vek, ale o vek nášho mozgu. 

Náš mozog  dokáže vnímať časový horizont. Bejanova teoria tvrdení, že čas mysle je spolu s vekom čoraz odlišnejší od času reálneho vnímania. Vnímanie času je totiž dôsledkom toho, ako rýchlo sa zábery z prostredia, ktoré sledujeme zmyslovými orgánmi, dostanú do mozgu a ten ich následne spracuje. Podľa Bejana sa táto rýchlosť s vekom veľkou rýchlosťou spomaluje.

Nesúlad vnímania času vnímaneho  reálneho času je dôsledkom starnúceho mozgu. Spolu s vekom v ňom totiž dochádza k fyzickým zmenám, ktoré sa prejavujú najmä rastom a neustálom prepojovaní neurónov ako aj ich postupnej degradácii.  S pribudajúcim vekom vnemy musia prekonať čoraz dlhšie „vzdialenosti“ a nehovoriac o tom, že vo vysokom veku už viacero časti ľudského mozgu nefunguje na 100 percent.

Dôkazom teorie Bejana  sú aj naše oči. Oči u  deti sa pohybujú rýchlejšie, vnímajú oveľa väčšie množstvo vnemov, obrazov a informácií. Starší ľudia naopak v rovnakom čase vnímajú oveľa menej obrazov, preto je aj pohyb ich očí pomalší a zachytáva menej vnemov. Vďaka menšiemu  množstvo podnetov má starší mozog pocit, že čas plynie rýchlejšie ako v minulosti pritom to nie je pravda.