V decembri sa v Šanghajskom asronomickom observatóriu (SHAO) a v Čínskej akadémie vied (CAS) neďaleko Jilin postavili dve nové rádiotekeskopy s priemerom až 40 metrov.
Ide o VLBI rádioteleskopy, čo znamená, že ide o rádio interferometriu. Tá sa dá využiť na získanie jemných rádiových obrazov, rovnako ako aj na určenie presnej pozície kozmických objektov. Tieto nové rádioskopy sú taktiež shcopné dosiahnuť vysokohorské umiestnenie pre hlboké vesmírne sondy. VLBI je unikátna v kombinovaní signálov, ktoré sú prijaté z rôznych ďalekohľadov pre spracovanie spoločností.
Shen Zhiqiang, vedúci SHAO informoval, že Čína pridaním týchto dvoch nových rádioteleskopov získala najdlhšiu základnú sieť v Číne VLBI, pričom sa doterajšia dĺžka 3200 kilometrov predĺžila na 3800 kilometrov. Toto predĺženie spôsobí, že sa pozorovaná oblasť oblohy rozšírila až o 25 percent, pričom Shen sa taktiež vyjadril, že ba sa malo zlepšiť aj uhlové rozlíšenie v X-pásme, a to až o 18 percent.
Čínska sieť VLBI podporila lunárne prieskumné misie z Chang'e-1 do Chang'e-6 a Misia Mars Tianwen-1, ktorá poskytuje informácie o meraní vysoko presné meranie o obežných dráhach a polohe kozmickej lode.
Čínska sieť VLBI so šiestimi stanicami ponúka možnosť súčasného merania a flexibilného sledovania viacerých cieľov, a to dokonca aj v rôznych nebeských oblastiach. V budúcnosti by to mohlo poskytnúť silnejšiu podporu lunárnych a hlbokomorských prieskumných misií, uviedol Shen.
Na slávnostnom štarte pre tieto dve teleskopy v piatok Ding Chibiao, viceprezident CAS, zdôraznil rozhodujúcu úlohu hlavných sci-tech infraštruktúr pri podpore inovácií.
Na druhej strane Ye Shuhua, akademik CAS uviedol, že tieto dve nové ďalekohľady budú hrať dôležitú úlohu v budúcom prieskume lunárneho prieskumu, ako aj hlboké vesmírne misie na preskúmanie asteroidov, ale aj planét ako je napríklad Mars, Jupiter a ďalších nebeských telies.
Táto výstavba teleskopov začala už v roku 2023, avšak jej dokončenie sa podarilo až v decembri 2024. Dôvodom boli aj geografické podmienky do ktorých sa tieto ďalekohľady stavali. Prvý ďalekohľad bol postavený v nadmorskej výške 4 100 metrov, zatiaľ čo druhý sa nachádzal v chladnej oblasti, kde zimné teploty môžu klesnúť pod mínus 20 stupňov Celzia.
Podpora dvoma novými ďalekohľadmi zvýši celkovú schopnosť Číny vo výskume rádiovej astronómie, rovnako ako aj obohatí astronomické štúdie, ako sú napríklad štúdie o supermasívne čierne diery, kompaktných astrofyzikálnych objektoch s rýchlou variabilitou, elektromagnetickej náprotivky gravitačných vĺn a galaktickej dynamike.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies