Čína sa ako ďalšia krajina zapojila do venezuelskej krízy

Podľa informácii sa uvádza, že Čina sem priša ako súčasť programu na spoluprácu s Ruskom. na palube sa okrem vojakov nachádzalo aj 65 ton humanitárnej pomoci a vojenského vybavenia pre venezuelskú vládu. Čínsky vojenský kontingent bol rozmiestnený na jednej z vojenských základní na ostrove Margarita.

Takýmto spôsobom Čína nasledovala Rusko a ukázala svoju pozíciu proti zahraničným vojenským zásahom do krízy vo Venezuele. Toto vyvolalo hnev vo Washingtone a Spojené štáty začali s hrozbami sankcií voči Moskve a Pekingu.

Legitímny prezident krajiny Nicolas Maduro hodnotil túto dodávku humanitárnej pomoci z Činy veľmi pozitívne, a vyjadril sa slovami, že "Venezuela prelomí imperialistické obliehanie a urobí tak významný krok smerom k víťazstvu." 

"Pokiaľ Spojené štáty prijmú zákon o boji proti ruskému vplyvu vo Venezuele, Moskva bude musieť odpovedať zrkadlovým efektom," vyjadril sa veľvyslanec Ruska v latinskoamerickej republike Vladimír Zaemsky.

Spojené štáty zatiaľ neposkytujú žiadne informácie o tom, aké opatrenia plánujú prijať proti Moskve, ale častejšie sa objavujú náznaky nových obmedzení rusko-venezuelskej spolupráce v oblasti ropy.

Ruský veľvyslanec vo Venezuele sa vyjadril, že hrozby pre USA nijako neovplyvnia záujem Moskvy a Caracasu o pokračujúcu vzájomne prospešnú spoluprácu. Okrem Moskvy Maduro podporil aj pôsobivý fond krajín: Bolívia, Irak, Čína, Kuba, Nikaragua, Salvádor, Sýria, Turecko a ďalšie.

Znepokojenie Washingtonu však tkvie v tom, že Čína sa postavila na obranu suverenity Venezuely, ktorá by v prípade agresie zo strany USA mohla viesť ku konfliktu záujmov troch svetových mocností na území Venezuely. Záujmy Ruska a Číny sú mimoriadne jasné. Krajiny sú za nedotknuteľnosť suverenity Venezuely, zásah do vnútorných záležitosti je neprijateľný.

Svet je po prvý raz svedkom takého veľkého odporu voči USA, ktoré si za posledných 40 rokov vybudoval agresiu s viac ako 12-timi krajinami.