BRATISLAVA - V členských krajinách EÚ sú evidentné tendencie, že z brexitu chcú vyťažiť maximum pre seba. Takáto logika môže viesť k tomu, že pri brexite prehrajú všetci. V rozhovore pre TASR to povedal Gabriel Felbermayr, nemecký ekonóm z Inštitútu ekonomických štúdií IFO.
„Príkladom tohto prístupu je, že Frankfurt sa stane finančným centrom Únie namiesto Londýna a získa odtiaľ tisíce nových pracovných miest. Alebo sa nádejajú, že japonské a kórejské automobilky sa z Britských ostrovov presídlia do Španielska či Rumunska. To je presne logika typu, jeden vyhrá a druhý prehrá. Politici sa snažia získať obchodné výhody na úkor iných krajín namiesto hľadania cesty, aby z nich vyťažili všetci. Tieto dávno merkantilistické inštinkty brexit prebudil a podporil,“ upozornil Felbermayr.
Najhoršou alternatívou by bol takzvaný tvrdý brexit, keby neexistovala dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Veľkou Britániou. „Hlavnými porazenými by boli samozrejme Briti. Takmer každý sektor v britskej ekonomiky by to postihlo negatívne. Z brexitu by mohlo profitovať iba poľnohospodárstvo, lebo by podstatne klesli dovozy potravín, a to by povzbudilo farmárov na Ostrovoch. Niečo podobné vidíme v Rusku, kde ako odpoveď na medzinárodné sankcie nastal rozmach domáceho poľnohospodárstva,“ konštatoval Felbermayr.
V EÚ by naopak pre brexit vyhral sektor finančných, právnych alebo konzultačných služieb, no prehral by predovšetkým priemysel. „Najmä nemecký priemysel by stratil, pre neho je Veľká Británia veľmi dôležitý exportný trh. Rovnako by stratili aj krajiny strednej Európy, ako je Česká republika, Poľsko, Maďarsko a Slovensko, ktoré sú dôležitými nemeckými subdodávateľmi. To je však len čiastkový obraz. Podľa našich analýz však celkovo brexit neprinesie žiadnych víťazov, ale len porazených,“ zdôraznil Felbermayr.
Rokovania medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom o brexite sa začnú až po britských predčasných voľbách, ktoré sa budú konať 8. júna. Prioritou na rokovaniach o brexite budú práva občanov, finančné vyrovnanie a dohoda o hraničnom režime, najmä v Írsku. Hlavný vyjednávač EÚ pre brexit Michel Barnier predpokladá, že dostatočný pokrok v rokovaniach by mohli obe strany dosiahnuť na jeseň 2017. Potom by EÚ mohla začať rokovať s Londýnom o nastavení vzťahov po brexite, čo sa týka najmä budúcej podoby obchodných vzťahov. Plán EÚ počíta s uzavretím finálnej dohody v októbri 2018.
Dátum skutočného brexitu bol stanovený na 29. marca 2019, ak sa dovtedy Európska rada jednomyseľne nerozhodne o predĺžení dvojročného rokovacieho obdobia. Obdobie medzi októbrom 2018 a marcom 2019 by malo slúžiť na ratifikáciu vyrokovanej dohody oboma stranami.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies