Keďže sme uponáhľaní, a chýba nám čas na všetko, dokonca aj na to, aby sme si dovolili byť zdraví a šťastní, odkladáme, čo by sme odkladať nemali. Akonáhle totiž spozorujeme, že niečo nie je v poriadku a verte, telo nám to dá vždy na známosť, nie je správne váhať ani len jednu sekundu. Lebo ak zanedbáme a urobíme pozajtra to, čo treba urobiť dnes, môže to dopadnúť aj takto.
Naším cieľom, samozrejme, nie je nikoho vystrašiť, ale upozorniť na možné riziká, neradi by sme opakovali frázy, čo zaváňajú klišé, ale zdravie máme skutočne len jedno. A ostatné? To počká, môžeme si byť istí, že áno.
Fľaky
Na pokožke si všimla fľaky. Hovorila si, že to nič nie je a ani ich tam nebolo tak veľa, len máličko. Čas sa však vliekol a už sa postupne ani nemohla utešovať tým, že sa to stratí len tak, lebo nepekných fľakov pribúdalo čoraz viac. K lekárovi však ísť odmietala, a keď konečne šla, neúprosná diagnóza jej vyrazila dych. Melanóm v nezvratnom štádiu. Bol koniec, úplný koniec. Smrť si po ňu prišla, hoci sa všetkému dalo predísť, len keby bola navštívila ambulanciu a odkonzultovala svoj stav.
Oko
Mladú ženu bolievalo oko. Občas sa jej to stávalo, veď odmalička trpela problémami s očami, a tak už si aj zvykla. Myslela si, že je to opäť len zvýšený tlak, kvapky boli doma k dispozícii, z čoho usúdila, že objednať sa u očného lekára nemá význam.
Mesiac prešiel, potom aj druhý a bolesti nezmizli, naopak, občas sa zdali neznesiteľné. Na dvere zaklopala jeseň a ona si nahovárala, že ťažkosti spôsobuje práve ona. Spomenula si, ako kdesi čítala, že na jeseň sa zhoršujú choroby, ľudia bývajú depresívni a veru sa tam aj zmienili o jej diagnóze. Upokojovať sa však mohla aj hodiny a dni, nič jej to nepomohlo. K lekárovi sa vybrala a zistila, že je to vážne, vraj má na rohovke defekt a je natoľko zväčšený, že by o oko mohla prísť. Vraj jej môže prasknúť. Vyľakala sa, aj lekári boli v strehu, a keďže zachraňovali, čo sa dalo, v nemocnici strávila aj Vianočné sviatky.
„Škoda, že ste neprišli skôr,“ povedali jej a ona s nimi len súhlasila.
Noha
Čudne ju bolievala noha. Začalo sa to v noci, dostala kŕč a potom to bolo už len horšie. Áno, k lekárke sa dopravila, tá niečo skonštatovala, ale podľa správnosti by mala ísť ešte na niekoľko vyšetrení. Vedela, že s tou nohou nie je niečo tak, ako by byť malo, bolievala ju, a to veľmi. Na vyšetrenia sa ale vykašľala, riešila si dni preplnené prácou a ignorovala skutočnosť, že nechodí rýchlo, že ju každý krok nepríjemne zabolí. Až neskôr, oveľa neskôr, sa rozhodla nielen vyhľadať pomoc, ale sa ani nenechať odbiť, ak by sa lekári odmietli jej starosťou zaoberať. Objavili jej chorobu žíl, ktorá v dôsledku odkladania dostala prívlastok chronická. Po zvyšok života bude musieť užívať lieky a znášať nepohodlie.
Chrípka
Výstražný je aj prípad muža, najlepšie roky, zaneprázdnenosť a istota, že predsa takému silnému a zdravému mužovi sa čosi také neprihodí. Celé sa to rozbehlo ako chrípka a viete, väčšina z nás sa nijako zvlášť nestrachuje, keď ju má. Chvíľu si poležíme, popijeme šálky teplučkého čaju a razom nám bude lepšie. Jemu sa však rozvinula ťažká forma, zopár dní prešlo a cítil sa neuveriteľne zle. Lapal po dychu, teploty vysoké. K lekárovi? Nie, prečo by zaberal miesto, inokedy, keby mu bolo niečo vážne. Rodinní príslušníci sa však už odmietali pozerať na to, ako nevládze a švagor ho odviezol na pohotovosť. Sedel v čakárni, hrozne kašľal. Až tam, priamo pred zrakmi všetkých, dodýchal.
Je to lepšie
Tieto a aj iné príbehy, čo by sa sem ešte zmestili, vyznievajú naozaj deprimujúco. Človeku naskočia zimomriavky, aj dlane sa spotia. Dôležité je však len jedno, a síce, aby nám bolo lepšie. Prečo sa dusiť v chorobe, keď sa môžeme radovať v zdraví?
Tak napríklad žena je unavená, vie, že únava nie je prirodzená, teda nie v takejto miere. Aj ona otáľa, ale keď sa zdôverí lekárke a urobia sa potrebné testy, predpíšu sa jej lieky. A ona je schopná fungovať dni aj týždne, nemusí si po každej činnosti ľahnúť, usmieva sa a venuje sa tomu, čo má rada. A o to predsa ide, však? Aby sme zo seba strhli to, čo škodí a mohli sa naplno obuť do dobrodružných topánok.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies