Vraví sa, že my ľudia sme celkom predvídateľní, lebo naše rozhovory, aj keď by sme ich radi spestrili, sa väčšinou krútia okolo dvoch vecí, rozprávame a rozprávame o vzťahoch a, áno, teraz to príde, aj o jedle. Môžeme krútiť hlavou alebo neveriaco otvárať ústa, ale keď sa skúsime skutočne vrátiť v spomienkach do nedávneho dialógu, iste tam bola aspoň malilinká zmienka týkajúca sa jedenia, a nie sa nepovažuje za odpoveď.
Možno sme niekomu zvestovali, čo budeme obedovať alebo variť, čo za potraviny sme nakúpili a za koľko, aké sú naše obľúbené pochutiny a všeličo, čo nám len zíde na um. No a my, keďže rešpektujeme človečenstvo v nás, sa tiež v článku povenujeme jedlu, vlastne budeme písať o zvykoch v rámci sveta, a či ich nazveme čudné alebo len jednoducho iné, to už necháme na zvážení každého zvlášť.
India
V Indii sa pestuje istá záležitosť, nad ktorou by sme asi, (možno nie všetci), ohŕňali nos, a síce, že tradiční obyvatelia zvyknú jesť rukami. Zvláštne je, že hoc je zvyk skôr spájaný s obyvateľmi, čo už majú čo-to za sebou a zdedili ho po inej generácii, nájdu sa aj mladší aj modernejší, ktorí nepotrebujú pri jedení nič, iba dve ruky a ústa pripravené vychutnávať.
Japonsko
V Japonsku si udržiavajú odlišností niekoľko, tak napríklad si predstavte, že vojdete do reštaurácie, usadíte sa a obsluhujúci vám prinesie mokrý, horúci uterák, nazývajúci sa oshibori, aby ste sa pred konzumáciou poriadne poumývali. Objednané jedlo sa vám, pravdaže, položí na stôl a vtedy je čas na zdvorilosti, ale vlastne, môžeme s istotou povedať, že v Japonsku je vždy čas na zdvorilosti, lebo sa tam neustále ďakuje, ukláňa a usmieva.
Ale aby sme neodbiehali, takže čašník vás obslúži a vy poviete frázu po japonsky, ktorá sa prekladá ako:
„Milostivo prijímam.“
A samotné jedenie? Povieme vám to tak, že sa vôbec nemusíte ovládať, mľaskanie a sŕkanie sú totiž nielenže povolené, ale navyše aj považované za slušné. Dávate tým najavo, že vám skutočne chutí, že viete oceniť, čo je dobré a že chápete, že ten, kto pokrm pripravoval, to urobil svedomito.
Irán
Mimoriadne sa nám zapáčil zvyk v Iráne, najmä teraz, keď sa nám už približujú okamihy plné horúčavy. Vec sa má tak, že v Iráne sa obed počas leta berie mimoriadne vážne, je dôležité sa najesť naozaj naplno a potom, len čo sa žalúdok naplní, ako sa naplniť má, prichádza niekoľko hodín odpočinku. Aj tí, čo vlastnia obchody zatvárajú, aby si zdriemli, lebo jednak je vyčerpávajúce stráviť jedlo, a jednak viete, tá horúčava robí svoje. No a telá si treba chrániť, všakže?
Británia
Zrejme by ste nepredpokladali, že okolo slova večera sa môže porobiť toľko rozruchu, lebo keď vyslovíme, že ideme večerať, presne vieme, na čo myslíme. Vieme, že sa zahryzneme do posledného jedla v dni, že nasleduje neskôr po obede a no, každý už má svoju predstavu, čo vtedy asi najviac jedáva. V Británii je ale problém, lebo ak vás ktosi pozve na večeru, môže mať na mysli hneď tri veci.
Po prvé, pozýva vás na šálku čaju, ku ktorej sa zvyčajne podáva niečo veľmi, ale veľmi malé, trebárs sušienka.
Po druhé, môže ísť o ľahké jedlo neskôr večer, ktoré sa do žalúdka zapíše, ale tiež ho nejako priveľmi nezasýti.
A konečne, môže ísť aj o najväčšie jedlo celého dňa, ktoré trvá dlhšie a keď sa potom postavíte od stola, aj viete, že ste sa najedli priam kráľovsky.
Južná Kórea
V Južnej Kórei sa mimoriadne pamätá na starších, lebo je nemysliteľné, aby oni dostali jedlo len tak. Nie, najskôr sa naberie seniorom, potom starším a až nakoniec všetkým ostatným. Navyše je tu ešte čosi, ak vás obsluhujú, očakáva sa, že misku s jedlom alebo pohár s nápojom budete držať obidvoma rukami, v opačnom prípade je to prejav neúcty.
Rusko
V Rusku sa obed podáva medzi jednou a treťou hodinou poobede, čo nie je až také prekvapujúce, rovnako ako skutočnosť, že je to najväčšie jedlo spomedzi všetkých. Pokiaľ ide o večeru, dodržiava sa zásada, že by mala byť ľahšia, napríklad len chlieb a zelenina a čaj si smiete vypiť až potom, keď sa navečeriate. V Rusku je neprípustné miešať vodku s čímkoľvek iným, vraj je to ruinovanie čistoty alkoholu, takže keď vodku, tak len vodku.
Taliansko
Ak by ste chceli byť rebelom v Taliansku a spôsobiť hotovú kulinársku katastrofu, potom vedzte, že neurobíte nič horšie, ak budete miešať syr s rybou, Taliani to nenávidia. A to je čo povedať, keďže syr obľubujú, rovnako ako iné jedlá, veď pomyslite, napríklad na pizzu.
Prázdny tanier
Už sme písali o Číne aj o Indii, ale posvietime si na ne znovu, lebo v tomto sú veľmi rozdielne. V Indii ste hosť a necháte prázdny tanier, čo znamená, že vám chutilo a svojho hostiteľa si ctíte. Urobte to isté v Číne a bude to znamenať, že hostiteľ vám neponúkol dostatočné množstvo.
Čile
V Čile si skutočne potrpia na čistotu, pretože žiadne jedlo, a keď píšeme žiadne, máme na mysli žiadne jedlo, nejedia inak ako s vidličkou, lyžičkou a nožíkom. Je neprípustné jesť rukami! Teda aspoň tam určite.
Egypt
Toto znie až neuveriteľne, ale je to tak, že ak si vypýtate v Egypte pri jedení soľ či korenie, vyslovujete tým urážku. Naznačujete, že variť smie naozaj ktokoľvek. Zábavné je na tom, že podobné zmýšľanie majú v tejto záležitosti aj v Portugalsku, takže ani tam si nepýtajte soľničku.
Stredný východ
Na Strednom východe vo všeobecnosti platí, že ak ste náhodou ľavák a chystáte sa navštíviť niektoré miesta nachádzajúce sa v tejto oblasti, budete sa na zopár chvíľ musieť vzdať a stať sa pravákom. Jesť ľavou rukou alebo len siahať na pokrm ľavou rukou je považované za absolútne nehygienické.
Tajsko
A nakoniec tu máme Tajsko, tiež fascinujúce, čo sa týka jedáčskych zvykov. Zabudnite na to, že by ste tam jedli vidličkou, ale kdeže. Ak by ste nevedeli, vidlička slúži na to a iba na to, aby ste s ňou nakladali jedlo na lyžičku a ňou, teda lyžičkou, si jedlo vsúvate do úst.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies