Čo by ti Boh nikdy na messenger nenapísal?

Dalo by sa dohadovať

Otázok (samozrejme, najmä tých nepodstatných), by mohlo byť neúrekom a dalo by sa dohadovať dovtedy, až kým by z toho nerozbolela hlava na prasknutie.
Keď sa ale použije predstavivosť a zmyslí sa, že by Boh na komunikáciu s človekom otvoril messenger a každému individuálne by vyťukal správu, môže z

toho vzniknúť aj článok tohto typu.

Bože, mám problém
Niekto s ťažobou na hrudi by Stvoriteľovi napísal o trápení a zmienil by stav srdca tak podrobne, až by neostalo ani miesto na fantáziu. "Je mi tak zle, až nenachádzam v ničom zmysel," bolo by napísané v dlhokánskej správe bez smajlíka.

"Takže ty si na tom až takto? Uf, no to teraz naozaj neviem, čo budem s tebou robiť. Prepáč, ale nerátal som s problémom takejto veľkosti. Mrzí ma to, ale asi ti teda nepomôžem, na toto nemám," to by bola odpoveď, ktorú by Boh celkom určite nenapísal.

Viem to, pretože hoci komunikácia s ním neprebieha prostredníctvom sociálnej siete, poznám jeho charakter rovnako ako ktokoľvek, kto vstúpil do blízkeho vzťahu s Bohom. Nijaký problém pre neho nie je natoľko veľký, aby ho nedokázal vyriešiť. Nijaké trápenie pre neho nie je natoľko temné, aby ho nepresvietil svojou prítomnosťou. Rád počúva o bôli a aj radosti srdca a nikdy sa nestane, že by kohokoľvek odsunul alebo by sa mu ospravedlnil s výhovorkou, že na takéto čosi nie je dostatočne kvalifikovaný.

Bože, zhrešil som
"Bože, teraz som to fakt pohnojil. Prosím, odpusť mi a pomôž mi byť lepším. Je to naozaj strašný hriech, čo som vykonal," napísal by človek, ktorého vlastná chyba ničí a má strach, že sa mu odpustenia nedostane.

"Teraz si ma šokoval. Toto som od teba nečakal a sklamal si ma na celej čiare. Keby som to bol o tebe vedel skôr, tak by som sa tebou ani nezaoberal. Nie, toto sa odpustiť nedá," zaiste by neodpísal Boh.

Som si tým istá, pretože hoci jeho odpoveď nepípne na messengeri a neobjaví sa v upozorneniach na mobile, celkom jasne sa o Bohu dá prehlásiť, že je milostivý. Jeho prirodzenou súčasťou je to, že miluje odpúšťanie a akéhokoľvek hriechu sa človek dopustil, šokovaný z toho nie je a ani nebude. On totiž dobre o všetkom vie, zlyhanie poznal ešte pred narodením. Napriek tomu si nikoho počatie ani nerozmyslel a ani ho neoľutoval. Ak sa hriech vyzná, nie je taká prekážka, ktorá by zabránila v odpustení a v uchopení nového začiatku.

Tak prečo som tu?
"Bože, neviem, prečo som vlastne tu. Cítim, že mám nejaké poslanie, ale ľudia mi hovoria, že nemám hodnotu a v ničom nie som dosť dobrý," znel by text v správe od jedinca poznačeného škaredosťou iných názorov.

"No ak ti to hovoria iní, potom tomu aj ver, neostáva ti nič iné, len sa riadiť názormi ostatných na tvoju osobu. Asi teda nemáš poslanie a ani si nepamätám, že by som ti nejaké naplánoval," neodpísal by Boh a neodoslal odpoveď z neba.

Bez pochybnosti môžem napísať, že Boh každému určil cieľ, vytvoril čo najkrajší plán a podáva ruku, aby doň nasmeroval a mohlo sa vstúpiť do stredu hodnotnej budúcnosti. A čo sa týka nálepiek, ktorými sa v spoločnosti vzájomne značí, na to by Boh odpovedal takto: "Nenechaj sa ovplyvňovať tým, čo o tebe povedia iní, ver tomu, čo hovorím ja. Ja si o tebe myslím, že máš vyššiu cenu ako čokoľvek, čo som stvoril."