Podľa filmového kritika Jaromíra Blažejovského sa ani z dnešného filmového priemyslu nevytratilo podnecovanie k dialógom. V pokračovaní rozhovoru sme sa rozprávali s odborníkom z Masarykovej univerzity v Brne.
Čím je to, že staré filmy, staré klasiky, ako napr. Winnetou, má v sebe toľko posolstiev, toľko úžasných hlášok, ktoré sa divákovi dostanú do pamäte a formujú ho, kým v novšej dobe sa takéto filmy s popísanými atribútmi až tak nedarí robiť?
Filmy fungujú ako zdieľaný kód. Keď sa pred päťdesiatimi rokmi povedalo “ohnivý oř“, rozumeli všetci. Indiánov nahradili Hviezdne vojny, u nás s meškaním. Pri tých ma vždy premôže spánok, takže keď niekto hovorí “temná strana sily“, už sa toľko nechytám. Čím bol pro nás Winnetou, tým boli pro naše deti Pán prsteňov a Harry Potter. Teraz fičí franšízové štúdia Marvel. A keby so mnou chcel niekto hovoriť hláškami z Avengers, pokiaľ tam nejaké sú, nebudem mu rozumieť.
Fenomenálne sú aj lokálne projekty.
Kódy sú aj lokálne, v českých krajinách sa v sociálnej komunikácii uplatňujú Rýchle šípy, Jára Cimrman, ruská rozprávka Mrazík, paródia Limonádový Joe a z novej doby Pelíšky. Ale mladých ľudí otravuje, keď ich starí presviedčajú, že dávnejšie boli filmy lepšie a muzika krajšia. Pretože oni sa do romantickej minulosti, keď sa v kinách hralo Sedem statočných a Siedma pečať a statusovým symbolom bolo tranzistorové rádio, premiestniť nemôžu, žijú teraz.
Ako je možné, že doba, ktorá je plná podnetov, akoby sa stráca sama v sebe a filmová scéna prináša skôr zameranie na zábavu, ako na filmy, ktoré odkazujú aj vnútorné posolstvo, ktorým vzdelávajú, usmerňujú, inšpirujú a posúvajú?
Posolstvo nezmizlo, ale štandardizovalo sa a stalo sa súčasťou zábavy. Než by viedli k premýšľaniu, implantujú výrobcovia do filmov trendové kultúrne vzorce. V krajinách nášho regiónu, ktoré prešlo národným obrodením, dvomi svetovými vojnami, zmenami štátnych hraníc a niekoľkými revolúciami, bývalo umenie vrátane filmu priestorom pre dialóg, ktorý sa inak než skrze film, divadlo a literatúru ani viesť nedal.
A dialóg v dnešných priestoroch?
Toto poslanie tak úplne nezmizlo: najlepšie súčasné poľské, slovenské, maďarské, rumunské, srbské, bulharské, ruské filmy výzvu k dialógu stále v sebe majú. Ten môže byť ako zosilnený, tak zatienený vzájomne sa nerešpektujúcimi monológmi nenávisti na sociálnych sieťach.
Prečítajte si aj prvú i druhú časť tohto rozhovoru.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies