Čo predpovedala veštica hradu a ako jej pomáhajú kultúrni aktivisti?

Hrad Šášov v okrese Žiar nad Hronom je jedným z pamiatok, na ktorých značne cítiť kultúrny dlh. Myšlienka obnovy národnej kultúrnej pamiatky vzišla v prvej polovici 70. rokov 20. storočia. Združenie na záchranu hradu Šášov ju presadzuje už niekoľko rokov. Jedným zo spôsobov, ako hradu pomôcť, je stretnutie, počas ktorého vystupujú šermiari, deti zažijú množstvo aktivít, napríklad prechod lesom so strašidlami, tvorivé dielne, jazdu na poníkovi, lukostreľbu či prehliadku dobových zbraní.  V roku 2009 sa budúcnosť hradu pozrela veštica. "Určite tu v stredoveku veštice pôsobili. Je to vec, ktorá ľudí lákala stále," povedala Valéria Uhnáková z Levíc, ktorá vyveštila aj zrúcanine. Sponzori sa podľa nej nájdu vtedy, ak sa za záchranu budú angažovať miestni obyvatelia. "Sponzorstvo príde možno veľmi zvláštnym spôsobom. Ale záchrana hradu je veľmi reálna v budúcnosti," vyveštila Uhnáková.

Zanietení aktivisti

Združenie chce záchranu zrúcaniny realizovať postupne. Povedal o plánoch jeho predseda Rasťo Uhrovič. "Veštica to vyveští vždy tak, ako to vidí, že by to mohlo byť. My ideme pri obnove hradu krok za krokom a nedávame si nereálne ciele," skonštatoval s tým, že ho chcú zakonzervovať a vychovať nasledovníkov, ktorí by posolstvo záchrany prebrali. "Budúcnosť hradov na Slovensku je ohrozená, ale pokiaľ sa o to postarajú zanietení ľudia, tak budúcnosť tohto bude vo veľmi dobrých rukách," povedala členka rytierskej skupiny z Pustého hradu pri Zvolene Alexandra Rošková. Zanietenci sú po celom Slovensku. Veď napríklad jedna z pých Slovenska, Banská Štiavnica, má zrekonštruovanú kalváriu len vďaka usilovnosti ľudí, ktorí sa snažili o jej záchranu. Veď v roku 2007 sa kalvária dostala na zoznam stovky najohrozenejších pamiatok sveta. Svojou aktivitou sa o to pričinila architektka Katarína Vošková. „Obnovu Kalvárie by sme nedokázali zrealizovať bez dôvery a podpory, ktorú nám po celý ten čas poskytovali naši dlhodobí, najvýznamnejší partneri. Patria medzi nich organizácia World Monuments. Fund, Ministerstvo kultúry SR a predovšetkým Nadácia VÚB, ktorá pri našej Kalvárii stála hneď od začiatku jej obnovy v roku 2008,“ povedal Martin Macharik z OZ Kalvársky fond, ktorý významne pomohol svojou aktivitou. Spomenutá nadácia počas 11 rokov obnovy investovala do pamiatky 1,1 milióna eur, teda takmer polovicu prostriedkov. Príkladom možnosti vyriešiť kultúrny dlh je aj v zapojení súkromného sektora. Príkladom je hrad Ľupča, ktorý stojí nad Slovenskou Ľupčou neďaleko Banskej Bystrice. Za jeho rekonštrukciou a zveľadením stáli podbrezovské železiarne. Vígľašský zámok v okrese Detva je prerobený na hotel.

"Dobrovoľníctvo je dôležitou súčasťou všetkých vyspelých demokracií. Ochota venovať trochu svojho osobného voľna niečomu zmysluplnému a bez nároku na finančnú odmenu, je samo o sebe odmenou," píše Roman Súlovec na stránke hradu Lietava v okrese Žilina. Združenie na záchranu Lietavského hradu má približne 50 členov. Ich hlavným poslaním je záchrana, čiastočná citlivá obnova a postupná rekonštrukcia. Za tým účelom organizujú rôzne workshopy či brigády. Nadšenci postupne opravujú aj kláštor v Bzovíku v okrese Krupina - na jeho obnove pomáhajú aj nezamestnaní. Za účelom záchrany vzniklo aj OZ Pod hradom Bzovík.

Rozvoj regiónov

Na hodine otázok počas jednej z posledných schôdzí Národnej rady SR pred letnými prázdninami dostala jednu z otázok aj ministerka kultúry Natália Milanová. Tá v odpovedi o stave dlhu spoločnosti voči kultúrnym pamiatkam prezradila, že suma je orovská. V prípade, že nebude v štátnom rozpočte toľko prostriedkov, koľko schválila ešte predchádzajúca vláda na veľké rekonštrukcie kultúrnych pamiatok a stavieb, Ministerstvo kultúry (MK) SR je rozhodnuté zabojovať o čo najväčší balík z eurofondov na plánované investície. "My sme investičný plán rekonštrukcií, tak ako to bolo v prípade  Krásnej Hôrky, Spišského hradu či Slovenskej národnej galérie, predložili pánovi ministrovi financií. Ešte nemáme definitívne stanovisko, či sa nájde požadovaný objem prostriedkov,“ uviedla Milanová. "Stále zatiaľ rátame s tým, že tieto akcie budú financované zo štátneho rozpočtu. Ak by to nebolo v dôsledku dosahov koronakrízy možné, budeme robiť všetko preto, aby sme mohli využiť čo najväčší objem z fondov EÚ," zdôraznila. Európske zdroje z fondu obnovy i z nového programového obdobia plánuje vo všeobecnosti MK použiť v čo najväčšej miere na znižovanie 5,5 miliardy veľkého investičného dlhu v obnove pamiatok. O rekonštrukcii Krásnej Hôrky i nevyhnutnej sanácii Spišského hradu hovorila ministerka aj v pléne NR SR. Zvýraznila v tejto súvislosti nielen význam kultúrneho a historického dedičstva, ale aj na vplyv pamiatok na rozvoj regiónov. Vláda na komplexnú revitalizáciu hradu Krásna Hôrka vyčlenila v júli 2019 takmer 35 miliónov eur, pričom odobrila aj čerpanie prostriedkov podľa etapizácie obnovy pamiatky. Na konci októbra 2019 schválila 4,8 milióna eur na sanáciu havarijného stavu Spišského hradu, jeho románskeho a západných palácov. V januári 2020 kabinet schválil aj aktualizovaný rozpočet na rekonštrukciu SNG, ktorý bol podľa znaleckého odhadu stanovený na 69.527.402 eur s DPH.​

Na Slovensku sa nachádza množstvo hradov, zámkov či iných kultúrnych pamiatok. Medzi najznámejšie hrady patrí Oravský hrad a Bojnický zámok, ktoré sú známe aj z natáčania rôznych filmov. Najväčším je Spišský hrad.