Čo robiť, keď z vášho dieťaťa vyrastie tyran schopný všetkého?

Veď matka je predsa len čosi iné ako ktorýkoľvek člen rodiny, to ona najväčšmi sníva, ona si ukladá najdrobnejšie spomienky, aby si utkala jedinečný príbeh od narodenia potomka až po starobu. Nikto však nijakú bytosť prekypujúcu materinským citom nepripraví na skutočnosť, že výchova sa nevydarí, že z toho, do koho vkladala nádeje a pre koho žila, je ničiteľ.
Je to bolesť. Nepredstaviteľná rana a ani sa niet čo čudovať, že sa prirodzene uchyľuje k popieraniu. Veru Kelly Rimmer si do románu Matkina spoveď nezvolila najľahšiu tému, ukázala v ňom, že aj priveľa lásky môže uškodiť, ba dokonca zabiť.

Možno vás zaujme: Ľubomír Feldek oslávil 85. narodeniny. Knižný október priniesol až dva jeho tituly

Manželstvo
Ivy odjakživa nesnívala v malom. Veľké ambície spôsobili, že z navonok nevýraznej dievčiny formovala múdrosť naozaj vynikajúcu študentku. Stačilo málo a bola by svoje vzdelanie zavŕšila kvalitnou univerzitou a zabezpečila si tak závideniahodné zamestnanie s obrovskou zodpovednosťou i finančným prospechom. Ktosi však raz poznamenal, že slušné dievča je dobré a bažiace po vedomostiach dovtedy, kým sa nedostane do pozornosti nie priveľmi citlivému chlapcovi. Potom sa spustí nešťastie. Ivy, žiaľ, netvorila svetlú výnimku v spleti ženských osudov, aj ona pocítila výnimočnosť, keď si ju všimol obľúbenec. Spoločná noc nezostala bez následkov a na svet sa bez predošlého plánovania dostal ďalší ľudský tvor. Ivy porodila syna, a keďže sa to patrilo a správnosť kázala konať, uskutočnilo sa i manželstvo.

Varovné znamenia
Ivin príbeh ubieha rok za rokom, rúti sa ako nezastaviteľný vlak. Sledujeme, ako v manželstve naplnenie nenachádza, ale všetko snaženie investuje do syna. Nepracuje, nič nerobí, len varí a pozoruje, ako chlapec rastie. Vidí, ako v útlom veku bojuje so žiarlivosťou, vidí, áno, vidí varovné znamenia, ale chlácholí sa. Veď on je len priveľmi výnimočný. Má jednoducho rád kontrolu, nie je to nič nesprávne. Nie, nie je majetnícky, on iba vášnivo prejavuje náklonnosť. Jej syna si nikto nezaslúži, nijaká ho nikdy nebude hodná.

Prečítajte si tiež: Intrigy, závisť a nenávisť, aj taký môže byť život prokurátora

Tá pravá
Ivy je majsterkou v nahováraní si štvrtinových a neúplných právd, jej láska sa nedá nazvať inak ako nezdravá. Je pokrivená, poškvrnená a spôsobuje tragédie. Dalo sa čakať, že len čo si jej milované dieťa nájde ženu, s ktorou chce založiť rodinu, prinesie to útrapy. Olivia je pekná, plachá a múdra. Má pozitívny prístup k životu a srdce plné nehy. Ale pre Ivy to nie je dosť. Nie je to nič. Keď jej zbadá monokel, len pokrúti hlavou a pomyslí si, že ho určite vyprokovala. Keď sa dozvie, že má zlomené zápästie, ignoruje čudesný strach. Jej syn predsa nie je zlý, ak ublížil, potom iste nie bezdôvodne. Čakať šťastný koniec je naivné a hlúpe. Choroba si totiž pýta hrôzostrašné zakončenie.

Spoveď
Matkina spoveď je skutočným nahliadnutím do duše týranej ženy i tej, čo sa týraniu prizerala a nikdy ani prstom nepohla, aby mu zabránila. Odkrýva rozpoloženie nevesty, ako aj svokry, ukazuje prítomnosť i minulosť. Nikoho nešetrí, naopak, vyvoláva zimomriavky, občas chuť vyskočiť a niekým zatriasť, na niekoho zakričať a priviesť k rozumu. A na konci, keď čitateľ nečaká tajomstvo, zrazu nastane nemý úžas, obrovitánske slzy a hrča v hrdle, ktorú nie a nie prehltnúť. Je to dojímavé, tvrdé i odvážne. Príbeh núti klásť si zložité otázky a hľadať ešte zložitejšie odpovede. Zo všetkého najviac však zdvíha prst na rodičov, klope na srdce a dôrazne napomína. Ako dobre vlastne poznáte svoje dieťa?

K téme: O chlapčekovi, ktorý nemal kabát