Čo si Stoltenberg myslí o používaní zbraní NATO na ruskom území?

Konflikt podľa neho eskalovalo samo Rusko otvorením nového frontu, kde na Ukrajinu útočí zo svojho územia.
 
Spojenci podľa Stoltenberga už od začiatku tejto vojny v roku 2022 akceptovali, že ich zbrane sa dajú používať na útoky proti legitímnym cieľom. Otázku použitia ich zbraní v Rusku preto nepovažuje za niečo nové. Zopakoval, že Kyjev má právo na sebaobranu a teda aj právo útočiť na legitímne ciele na ruskom území.
 
Mnoho spojencov už podľa neho jasne naznačilo, že to budú akceptovať. "To samozrejme vynucuje použitie v súlade s medzinárodným právom. Všetci predpokladáme, že to budú (Ukrajinci) robiť zodpovedným spôsobom," dodal šéf Aliancie.
 
Na otázku, či sa tým neobáva eskalácie konfliktu, reagoval, že Rusko samo eskalovalo konflikt napadnutím cudzej krajiny a minulý týždeň otvorilo nový front a útočí na Ukrajinu z Ruska. Pripomenul, že ruský prezident Vladimír Putin v deň invázie v prejave povedal, že každému, kto dá Ukrajine zbrane, hrozia dôsledky a hovorí to vždy, keď spojenci oznámia, že Kyjevu dodajú niečo ďalšie. "Je to súčasť toho, čo Putin hovorí, aby zastavil spojencov NATO v ich podpore Ukrajiny. Ale ona má právo na sebaobranu. Tým sa členovia NATO nestávajú súčasťou konfliktu," povedal Stoltenberg.
 
V piatok v Prahe pokračuje dvojdňové stretnutie šéfov diplomacií krajín NATO. Na neformálnom rokovaní budú ministri v úzkom kruhu hovoriť o prípravách na júlový summit NATO vo Washingtone. Podľa Stoltenberga ich okrem iného čaká diskusia o posilnení podpory Ukrajine. Chce, aby Aliancia hrala väčšiu rolu v koordinácii dodávok zbraní a bezpečnostných systémov a tiež vo výcviku. Navrhol tiež viacročný finančný záväzok, ktorý umožní väčšiu predvídateľnosť poskytovanej podpory Ukrajine.