Ďalšie rokovania o ruskom plyne na Ukrajinu povedie slovenský eurokomisár Šefčovič

"Mala by to byť jedna z mojich kľúčových úloh, lebo ide o energetickú bezpečnosť, ktorá je hlavným pilierom energetickej únie," priblížil pre TASR Šefčovič. Doterajšie diskusie, ktoré trvali pol roka a zakončili sa predposledný deň funkčného obdobia odchádzajúcej komisie José Manuela Barrosa, označil za nesmierne náročné. "Ich komplikovanosť vyplývala z mnohých faktorov. Jedným bol nedostatok dôvery medzi krajinami, ale aj medzi ruským Gazpromom a ukrajinským Naftogazom," priblížil s tým, že po tom, ako sa do nich vložila EK, sa začali viesť v konkrétnom duchu.
      

Štvrtková dohoda pozostáva z niekoľkých častí. Jednou z nich je záväzný protokol medzi Moskvou a Kyjevom o zabezpečení dodávok plynu od novembra 2014 do konca marca 2015. Druhým je dodatok k zmluve medzi Gazpromom a Naftogazom, ktorý rozmieňa na drobné politickú dohodu.
      

Ukrajina by v nadchádzajúcich dňoch mala zaplatiť 1,45 miliardy USD Gazpromu, čo naštartuje celý proces. Rusko zase na druhej strane zníži cenu o 100 USD za 1000 kubických metrov, čo sa blíži k reálnym trhovým cenám. Ďalším významným gestom Moskvy podľa Šefčoviča bolo, že počas zimného obdobia nebude uplatňovať princíp "vezmi a plať". "Tak si Ukrajina bude môcť nakúpiť iba toľko plynu, koľko spotrebuje. To znamená, že nemusí platiť za ten, ktorý nepotrebuje, ale na základe kontraktu by ho mala prevziať," priblížil. Kyjev do konca roka zaplatí ďalších 1,65 miliardy dolárov, čím vlastne splatí 3,1- miliardový dlh za uplynulé obdobie. Zároveň bude musieť platiť za dodávky ruského plynu vopred.
      

"Hľadala sa taká pozícia, aby sa ani jedna strana necítila oslabená pred arbitrážnym konaním v Štokholme. Našla sa formulácia, že 3,1 miliardy USD je pre ukrajinskú stranu splatením celého dlhu, ale pre ruskú čiastočným splatením dlhu, ktorého výška sa stanoví až na základe arbitráže," ozrejmil vicekomisár.
      

Obe strany sporu musel súčasne predseda komisie ubezpečiť, že EK urobí maximum pre to, aby sa vyriešila situácia s financovaním dodávok plynu od novembra do marca. Dostali ubezpečenie, že v prípade problémov bude komisia intenzívne rokovať s medzinárodnými finančnými inštitúciami o tom, aby Ukrajina bola schopná za tieto dodávky plynu platiť.
      

Spomínaný dlh v sume 3,1 miliardy USD pôjde z prostriedkov Medzinárodného menového fondu (MMF) poskytnutých vo forme makrofinančnej pomoci. Tie sa nachádzajú na špeciálnom účte národnej banky Ukrajiny a so súhlasom MMF budú použité na vyrovnanie dlhu. "Čo sa týka ďalších 1,5 miliardy USD za dodávky na túto zimu, tam pôjde o vyskladanie sumy z ukrajinských tranzitných poplatkov za plyn a tiež zo zisku Naftogazu. Rovnako príde k zmene určenia finančných prostriedkov, ktoré dostal Kyjev z únie, ako aj z medzinárodných finančných inštitúcií," vysvetlil Šefčovič.
     

V prípade potreby sa uskutočnia ďalšie rokovania v rámci EÚ. Očakáva sa tiež zapojenie MMF a Európskej banky pre obnovu a rozvoj. "Bude sa pracovať na takom finančnom balíku, aby mala Ukrajina dostatok plynu," uzavrel podpredseda EK.