Deepfake je čoraz dokonalejší: Vyše polovica Slovákov má skúsenosti s toxickými javmi generovanými umelou inteligenciou

Až 62 percent ľudí, ktorí majú reálnu či aspoň sprostredkovanú skúsenosť s umelou inteligenciou, sa stretlo s deepfake fenoménom.

Skúsenosti s deepfake sú odlišné

Z prieskumu ďalej vyplynulo, že 71 percent respondentov sa stretlo s falošnou či upravenou fotkou alebo obrázkom, 60 percent s deepfake videom a 55 percent s deepfake audiom. Skúsenosti s deepfake sú v niektorých sociálnych skupinách odlišné.

Medzi ľuďmi nad 65 rokov, starobnými dôchodcami, nižšie vzdelanými a pracovníkmi v obchode a službách je nadpriemerne viac takých, čo s negatívnymi prejavmi AI skúsenosť nemajú.

Naopak, medzi mladšími a vzdelanejšími respondentmi či podnikateľmi a živnostníkmi, je skúsenosť s deepfake nadpriemerne vyššia.

Regionálne rozdiely

Regionálne rozdiely ukázali, že obyvatelia západného Slovenska majú viac skúseností s deepfake ako zvyšok krajiny. Pomerne významné rozdiely v skúsenostiach s toxickými javmi, ktoré generuje AI, sa ukázali aj podľa jej využívania.

„S deepfake sa totiž najčastejšie stretávajú respondenti, ktorí AI použili viackrát (od 76 do 89 percent). O niečo menej s nimi prichádzajú do kontaktu už tí, ktorí AI vyskúšali iba raz alebo dvakrát (od 69 do 80 percent) a najmenej tí, ktorí o umelej inteligencii iba počuli (od 47 do 65 percent),“ uviedol analytik IVO Marián Velšic.

Sú čoraz dokonalejšie

Pokrok vo vývoji AI robí deepfake čoraz dokonalejší a pre bežného človeka je ťažké identifikovať umelo vytvorenú realitu. „Autori deepfake obsahu vytvárajú pomocou umelej inteligencie falošnú realitu omnoho jednoduchšie, než tomu bolo v minulosti,“ dodal riaditeľ marketingu a korporátnej komunikácie spoločnosti ESET Slovensko Peter Ohrajter.

Zmanipulované obsahy predstavujú rastúci trend, ktorý je obzvlášť nebezpečný v kontexte informačnej zraniteľnosti spoločnosti. Enormné množstvo podnetov a informácií, ktoré nás obklopujú každý deň, znižuje schopnosť rozlíšiť manipulatívny obsah.

Páchanie podvodov

Okrem ohýbania verejnej mienky či diskreditácie verejných činiteľov, kyberzločinci využívajú deepfake technológiu aj na páchanie podvodov rôzneho druhu, upozorňuje Ohrajter. „Nevyhnutnou súčasťou našej digitálnej bezpečnosti by preto malo byť vyhodnocovanie obsahu v širších kontextoch a vedomé vyhýbanie sa jeho nekritickému prijatiu,“ dodal.