Dejiny vyvoleného ľudu: Mesiáš, ktorý zmenil celý svet

O Jeho narodení sa to však dá prehlásiť s miliónnásobne silnejšou istotou. O príchode Ježiša na svet, Izraeliti snívali stáročia vopred. Áno, omieľalo sa to už toľkokrát, že opakovať je to skoro zbytočné. Ten príbeh je starý ako ľudstvo samo, a ani zďaleka to nie je prehnané tvrdenie. Človek zhrešil, zjedol zakázané jablko a Boh musel zosnovať plán, ako prinavrátiť intímne spojenie medzi Stvoriteľom a stvorením. Dávno sa vedelo, že raz zostúpi na zem spasiteľ v telesnej podobe, ale nikto vopred netušil, na aký čas udalosť pripadne. Až raz už nebol sen iba snom a v istej maštali...

Prečítajte si: Dejiny vyvoleného ľudu: O tom, ako vyzerá, keď sa moci chopí skutočný blázon

Kráľ
Boh si vyvolil dievčinu Máriu, aby sa v jej lone počal Ježiš. Ona bola ešte panna, hoci snúbenca už mala zabezpečeného a Jozef, mládenec pracovitý a bohabojný, sa s ňou čoskoro mienil oženiť.
Bolo to čudné uveriť, že aj žena nedotknutá mužom môže mať bábätko, ale Boh je raz už taký. Nevyberá si osvedčené postupy, ale uprednostňuje nevšedné a na pohľad nemožné. Jozef najskôr neveril, myslel si, že ho snúbenica podviedla.

Veď koniec koncov nebola by ani prvá a ani posledná, ktorá by pošpinila posvätný vzťah dvoch ľudí. Našťastie, aj on uveril v zázrak a podujal sa i napriek všetkému vstúpiť do manželstva. Ježiš sa mal narodiť v prepychu, bol a je to predsa kráľ, syn najvyššieho Boha, čistý a absolútne dokonalý. Tak by si to určite predstavoval každý a nie je na tom nič zlé. On sa však prvý raz nadýchol v maštali, v úplnom tichu, špine a úzadí. Nepísalo sa o tom v novinách, ani sa to nehlásalo prostredníctvom vznešených poslov. Chlapček sa stal človekom a spoznal všetku biedu, ktorá na svete existuje.

Tesár

Keďže na seba Ježiš do 30 rokov vôbec neupozorňoval, žil tak ako žije smrteľník. Zdokonaľoval sa v Jozefovom remesle a bol usilovný tesár. 

Vzdelával sa aj v oblasti zákona, a teda ani zďaleka nepatril k jednoducho zmýšľajúcim jedincom, ako mnohí nesprávne predpokladajú. Z historických materiálov, ktoré sú dostupné, sa dokonca dá dočítať, že uznával školu akéhosi Hilela Babylonského. Ten vyučoval toho, kto chcel spoznať Tóru a traduje sa s ním spojená historka.
Vraj ktokoľvek prejavil záujem byť jeho študentom, vypočul si od neho toto: „Čokoľvek je ti odporné, nerob to svojmu blížnemu. Všetko ostatné je len komentár. A teraz ho bež študovať!"

Podobný článok: Dejiny vyvoleného ľudu: Prečo sa slávi Chanuka a kto bol prvý mučeník v histórii

Niektorí sa domnievajú, že Hilelovu školu sám Ježiš nielen podporoval, ale aj navštevoval, čo sú však len domnienky, a nie celkom potvrdené fakty.

Vystúpenie
Dokázateľné už je jeho vystúpenie na verejnosti. Prvý zázrak, ktorý kedy učinil, je premenenie vody na víno. Udialo sa tak na svadbe, na ktorú bol pozvaný, a keď sa nápoj minul, jeho matka Mária sa na neho obrátila so žiadosťou o pomoc.

Mohlo by vás zaujímať: Dejiny vyvoleného ľudu: Neslávne zajatie a dni, keď bohatí závideli chudobným

Slovne síce odmietol, tak sa to aspoň javí, ale pravdou je, že minuté víno nahradil. Odvtedy sa začala jeho dobrodružná a dejiny poznačujúca cesta k ukrižovaniu. Zozbieral si dvanásť učeníkov, s ktorými chodil z mesta do mesta a pokračoval tak v konaní zázrakov, ako aj v učení princípov určujúcich večný život.

Historici sa akosi nedokážu zhodnúť na tom, do ktorého náboženstva ho priradiť. Nepatril k nijakému prúdu, ktoré Izraeliti mali vytvorené. Každý pokus je ale zbytočný, Ježiš totiž neprišiel z neba preto, aby sa jeho ppôsobením vyformovalo dosiaľ neznáme náboženstvo. On sa narodil, aby ľudstvu ukázal, aký blízky môže byť vzťah s Bohom, aká hlboká je Jeho láska a ako veľmi môže všetko zmeniť úprimná viera.

Slová, ktoré vravel, boli pre národ nemysliteľné, nikto predtým také niečo nehovoril. 

„Milujte svojich nepriateľov!"
Kto čo i len pomyslí na smilstvo, už zosmilnil."
Keď sa modlíš, nerob to tak, aby si bol na očiach."

A to je len zlomok z jeho výrokov, ktoré sú zaznamenané v štyroch evanjeliách.

Ukrižovanie
Ježiš spôsoboval rozruch, kamkoľvek šiel. Jedni ho uctievali, iní mu nerozumeli. A zasa ďalší ho nenávideli.

Muži z radov farizejov a popredných učiteľov zákona, dlho striehli na príležitosť, aby ho mohli obžalovať. Celé tri roky si slobodne šíril posolstvá, ale v jeden piatok sa jeho púť skončila. Nebránil sa, lebo sám niekoľko ráz upozorňoval učeníkov, že bude zabitý. Obvinili ho, ale podľa svojho obyčaja ho nemohli usmrtiť len tak, čo bol aj dôvod, prečo ho poslali k Pilátovi. Ak by bol zomrel na základe židovského zvyku, ukameňovali by ho. O jeho poprave však rozhodlo rímske právo, a práve ono ho poslalo na kríž.

Podobný článok: Dejiny vyvoleného ľudu: Mániodepresívny kráľ a chlapec, čo mu hrával na citare

Kým prizerajúci sa vnímali usmrtenie buď ako nespravodlivosť, alebo ako trest za pýchu, nebo vedelo svoje. Na kríži sa pribil hriech, choroba a bolesť. Ježiš raz a navždy zničil priepasť, odsúdil všetko hriešne a odstránil prekážku, ktorá človeku bránila priblížiť sa k Bohu.

Najdôležitejšia otázka
Kým sa združoval s učeníkmi na zemi, spýtal sa najdôležitejšiu otázku, aká kedy bola položená.
„Za koho ma ľudia pokladajú?"
Odpovedali mu, že názory sa rôznia.
„A za koho ma pokladáte vy?"
Apoštol Peter mu riekol: „Ty si syn Boha živého."

A v tom tkvie celé tajomstvo. Kým je Ježiš vnímaný ako rebel či niekto podobný prorokovi, je jeho príbeh iba pekným rozprávaním plným smútku a utrpenia. Pokiaľ však je odpoveď rovnaká ako tá Petrova, a verí sa, že je naozaj Boží syn, potom je jasné, že ukrižovanie nepredstavovalo koniec. Ježiš vstal na tretí deň z mŕtvych, a síce nie v telesnej podobe, ale predsa stále žije a pýta sa to znovu a zas. „Kto si myslíš, že som?"