V „Amerike“ a v americkej politike sa aj deti klasicky stávajú rukojemníkmi významných politických nominantov. Príkladov by sme našli neúrekom. Svetové agentúry (takmer všetky hlavné) priniesli 11. júna 2024 senzačnú správu, že Hunter Biden, syn kandidáta na amerického prezidenta za Demokratickú stranu, je „kriminálnik“.
Formálne sa vychádza z toho, že v trestnoprávnom procese odsúdila v USA porota na žiadosť
prokuratúry (tú musí súd rešpektovať, „samosudca“ je v
takýchto prípadoch absurdita) na 25 rokov väzenia. Ide síce len o
prvostupňový ortieľ, ale predsa. Dôvod na taký tvrdý rozsudok
by na Slovensku bol smiešne zanedbateľný: nezákonné držanie
zbraní. No a? V USA to je ale kritické prestúpenie zákona a
trestá sa pomaly tak prísne, ako úkladná vražda.
Precendentných prípadov máme naporúdzi mnoho, ale medializovaný prípad Huntera Bidena, syna súčasného amerického prezidenta, o ktorom okamžite s chuťou referovali všetky vo svete na internete čítané americké noviny – Washington Post, New York Times a všetky ostatné – nie je ničím prevratným. Sme v Amerike. Lenže tam sa „syn kriminálnika“ nerovná rodičovi, podobné úvahy sa prenechávajú genetike.
Mimochodom, pokus zdiskreditovať špičkového politika prostredníkom potomkov sme v súčasnosti v USA zažili opakovane. Už takmer pred dvomi rokmi podala generálna prokuratúra v New Yorku žalobu na bývalého prezidenta Donalda Trumpa. Nemá to nič do činenia s jeho súčasnými súdnymi problémami. Vtedy sa žaloba zamerala aj na troch z jeho piatich detí v súvislosti s podvodmi, ktorých sa mali dopustiť pri podnikaní. Išlo o„zapojenia sa do početných podvodov a skresľovania reality“. V USA ide o ťažký hriech – daňové podvody. Za „socíku“ v bývalom ČSR/ČSSR sa takto prísne trestali nie krádeže u susedov, ale„sprenevera“ socialistického vlastníctva. Ak ste susedovi ukradli desať tisíc korún, to sa považovalo za relatívne ľahké zlyhanie hodné pokarhania alebo potrestania. Ak ste však „spreneverili“ socialistické vlastníctvo za desať tisíc korún, to už bolo vážne, stal sa z vás sabotér a nepriateľ štátu. V Amerike je to v tomto zmysle podobné. Ak na daniach podvádzate štát, je to veľmi, veľmi vážne.
Kauza Hunter Biden je však iná. Prvorado nejde o daňové úniky, ale o dva trestné delikty, ako ich po tri hodiny trvajúcom rokovaní klasifikovala 12-členná porota.
Po prvé, Hunter Biden sa previnil nezákonným narábaním so zbraňami. Tak o tom utorok referovali americké médiá. Na Slovensku by jadro tohto obvinenia bolo smiešne. Dostal by možno pokutu. Bidenovi juniorovi ale dokázali, že vydal falošné osvedčenie o získaní strelnej zbrane.
Po druhé, Biden mladší zatajil, že pri nákupe zbraní v októbri 2018 je drogovo závislý. Inak by mu totiž zbraň legálne nedovolili získať.
Zvláštne je, že vo svojej autobiografii sa Biden mladší k bývalej drogovej závislosti priznal. Iba tvrdí, že v čase žiadosti o vydanie zbraní túto životnú epizódu už má za sebou. Podobne na tom kedysi bol bývalý prezident George Bush mladší. Neskrýval sa tým, že boli časy, keď pil pivo. V predvolebnej kampani z neho však „dems“ (Demokrati“) urobili alkoholika. Američania však Busha juniora zvolili dvakrát po sebe. „Reps“ (republikáni“) teraz používajú rovnako kartu: syn kandidáta na prezidenta USA (nie kandidát sám, ale jeho syn!) je narkoman...
V prospech syna amerického prezidenta ale svedčí skutočnosť, že 54-ročná ratolesť Joea Bidena zatiaľ nemal (v američtine predprítomný čas) nijaký záznam v registre trestov. To zohráva v USA dôležitú úlohu. Inými slovami, nie je to „recidivista“. Pri odvolaní budú mať advokáti Bidena juniora po odvolaní ľahšiu úlohu.
Jeho otec, prezident Joe Biden však verejne dáva od syna ruky preč. Netvrdí, že je nevinný a netvrdí ani opak. Prezidentovi Bidenovi ide o znovuzvolenie a musí sa dištancovať od svojho vyzývateľa – bývalého prezidenta Trumpa – tým, že nespochybňuje americký právny systém. Preto opakuje, že sa do procesu vedenom proti jeho synovi nebude nijako miešať. Iste, v Amerike kladú politici, ale aj „radoví“ Američania na rodinné hodnoty obrovský dôraz a prezident Biden k súdnemu problému syna zaujal typicky dialektické stanovisko:„Som prezident, ale som aj otec“. „Moja rodina stojí za ním“, hovorí, ale dodáva:„Budem rešpektovať súdny rozsudok“.
To znamená, že preňho ako politik nepohne ani prstom. A tak by to malo byť. Možno sa zaňho bude modliť, ale náboženstvo je v USA čisto súkromná, nie štátoprávna záležitosť.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies