BRATISLAVA - Pamätné miesta ako Múzeum holokaustu v Seredi a Pamätník holokaustu v Bratislave sú dnes pripomienkou týchto tragických udalostí.
Vláda vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945) pred 83 rokmi vydala nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Tento právny predpis sa stal základom pre degradáciu práv Židov a ich následnú deportáciu do nacistických koncentračných táborov.
"Židovský kódex, založený na rasovom vymedzení príslušnosti k židovstvu, bol prijatý 9. septembra 1941," uviedli historici. Prvý transport slovenských Židov odišiel zo stanice v Poprade 25. marca 1942.
"Každé ustúpenie od zásady rovnosti občanov vedie k strašným dôsledkom,“ upozornila Katarína Zavacká z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV).
Uviedla, že od polovice 19. storočia dochádzalo na Slovensku k zrovnoprávňovaniu občanov rôznych náboženstiev vrátane židovského. "Tieto zmeny viedli k postupnému zrušeniu obmedzení pre Židov," dodala.
Podľa Zavackej však nie všetci obyvateľia akceptovali rovnosť. "Pocit ohrozenia vlastnej výnimočnosti rezonoval aj v prostredí kresťanských cirkví, čo viedlo k šíreniu tvrdého antisemitizmu," vysvetlila.
Počas prvej svetovej vojny sa protižidovské nálady v armáde tlmili, ale po vojne sa znova objavili, keď bolo jednoduchšie obviniť „židovského obchodníka“ z nedostatku potravín než riešiť problém.
Veľký vplyv na zmiernenie antisemitských predsudkov mal podľa Zavackej T. G. Masaryk, prvý československý prezident, ktorého vláda zakotvila slobodu vyznania a zákaz diskriminácie priamo do ústavy novovzniknutej Československej republiky. "Nástup ľudákov k moci v roku 1938 však tento vývoj obrátil," zdôraznila.
Protižidovskú politiku počas vojnového Slovenska podporovali mnohí predstavitelia štátu vrátane prezidenta Jozefa Tisa a ministra Vojtecha Tuku.
"Židovský kódex len zakotvil a rozšíril vtedy už platné protižidovské zákony," doplnila Zavacká. Tento právny predpis vychádzal z nacistických Norimberských zákonov a drasticky obmedzoval práva Židov. Zakazoval im prístup do škôl, zamestnania a reguloval ich majetky.
Nariadenie o právnom postavení Židov viedlo k masovým deportáciám.
"Z prvej vlny deportácií v rokoch 1942 bolo vyvezených takmer 58 000 Židov, väčšina z nich našla svoju smrť v nacistických táboroch," uviedla Zavacká. Transporty pokračovali aj po roku 1944, keď bolo deportovaných viac ako 70 000 židovských občanov.
Pamätné miesta ako Múzeum holokaustu v Seredi a Pamätník holokaustu v Bratislave sú dnes pripomienkou týchto tragických udalostí.
Deň obetí holokaustu a rasového násilia si pripomenulo aj ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies