Divadlo Astorka uvedie premiéru dramatizácie úspešnej knihy K. A. Skomsvold

"S tou knižkou prišla Zita Furková, že sa jej veľmi páči, témy by vedela naplniť a ponúkla ju dramaturgii Astorky. Pôvodne som bol vyzvaný na úpravu, aby som napísal dramatizáciu a ako sa projekt vyvíjal ďalej, prišla aj ponuka na réžiu. Tá kniha mi prišla veľmi blízka, aj zaujímavá, rád som tú prácu prijal," uviedol po stredajšej verejnej generálke Jakub Nvota.

V predstavení s podtitulom Možno si ma niekto všimne. Nikdy nie je neskoro, účinkujú Zita Furková, Ady Hajdu, Pavol Šimun a Tomáš Mrekaj a. h.. Scénu a kostýmy navrhol Tom Ciller, výtvarná spolupráca Renáta Ormandíková. Autorom hudby je Kamil Mikulčík.

Hra prináša príbeh veľmi zvláštnej ženy. Volá sa Mathea a v mladosti ju trafil blesk. Teraz je však už stará a cíti, že jej ostal len malý kúsok života. Rozhodne sa, že s ním naloží celkom inak, ako so svojím predchádzajúcim životom. To bude jej manžel Epsilon prekvapený, hoci zomrel. A vlastne bude prekvapený asi každý, koho Mathea na svojej ceste stretne.

Zita Furková. Zdroj: TASR

"Žena už v staršom veku príde o muža a musí svoj život znovu reštartovať, vymyslieť čo a ako bude robiť. Na jednej strane je to túžba ešte žiť, a na druhej strane sa aj chystá na smrť," priblížil Nvota postavu Mathey, ktorá sa musí vnútorne vyrovnať - odpustiť, mnohé veci uzrejmiť, ako s mužom žila, ale odpustiť i sama sebe.

"Je veľmi sympatické, že to robí cez humor - istú absurditu a ľahkosť, ktorú tomu 29-ročná autorka dala. Nesnažila sa o sentiment a zatuchlosť, humor je tu ako prostriedok na zvládnutie tých najťažších tém, nie v zmysle zábavy alebo vtipov, ale ako hlbšie poznanie, kedy človek sa oslobodí cez humor a dostane sa aj cez veľmi náročné, ťaživé životné okamihy," objasnil režisér.

Úspešný debut mladej nórskej autorky Kjersti A. Skomsvold Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia preložili do mnohých jazykov.

"Keď sme začali skúšať, knižka bola preložená do 14 jazykov, a keď som pripravovala bulletine, dočítala som sa, že ju preložili už do 25 jazykov, vrátane slovenčiny," povedala dramaturgička Andrea Dömeová. 

"Autorka napísala túto prózu po tom, čo sama musela absolvovať azyl zo zdravotných dôvodov, preto aj táto téma osamotenia a možnej blízkosti konca rezonuje v knižke," dodala k titulu ocenenom v roku 2009 prestížnou Cenu Tarjeiho Vesaasa, ktorou Nórsky zväz spisovateľov každoročne odmeňuje najlepšieho debutanta v oblasti krásnej literatúry.

"Snažili sme sa vybrať hlavnú linku a hlavne zdivadelniť to, pretože kniha je písaná ako vnútorný monológ tej ženy, tam niet iných postáv, dialógov. Museli sme nájsť kľuč, ako z toho urobíme divadlo. Nechceli sme robiť monodrámu, tak sme oživili jej manžela, ešte priviedli jedného z ulice a zrazu má partnerov, s ktorými svoj príbeh prežíva," dodal Nvota k inscenácii, ktorá podľa jeho slov divákom pripomenie aj to, že i v ľuďoch staršieho veku sa nachádza veľa myšlienok a života. Premiéra sa uskutoční vo štvrtok 10. januára.