John Fitzgerald Kennedy, 35. prezident USA, sa dožil iba 46 rokov. Dňa 22. novembra 1963 obletela svet šokujúca správa, že sa stal v Dallase (USA) obeťou atentátu. Ako sa to vlastne stalo?
John Fitzgerald Kennedy sa narodil 29. mája 1917 v Brooklyne v americkom štáte Massachusetts. Bol druhým dieťaťom v rodine bankára a obchodníka s nehnuteľnosťami Josepha Kennedyho a Rose Fitzgerald Kennedyovej. Mal osem súrodencov.
Štúdium a vojna
Na Harvarde študoval politické vedy a medzinárodné vzťahy. Univerzitu absolvoval v roku 1940 s vyznamenaním. Po vstupe USA do druhej svetovej vojny v decembri 1941 nastúpil do armády. V Tichom oceáne sa vyznamenal ako veliteľ hliadkového člna. Po tragickom úmrtí svojho staršieho ambiciózneho brata v roku 1944 zaujal John Fitzgerald Kennedy v rodine jeho miesto.
Politická kariéra
Po druhej svetovej vojne pracoval ako reportér. Jeho politická dráha sa začala zvolením do federálnej Snemovne reprezentantov USA v roku 1946 za Demokratickú stranu. V roku 1952 ho zvolili za člena Senátu USA.
Prezidentská dráha
V roku 1956 sa neúspešne pokúsil stať viceprezidentským kandidátom. Okamžite po voľbách začal pracovať na tom, aby o štyri roky neskôr dosiahol úspech. V úsilí ho podporovala celá rodina. V roku 1960 sa Kennedymu podarilo získať nomináciu Demokratickej strany na post hlavy štátu. Kandidátom republikánov sa vtedy stal Richard Nixon. V novembri 1960 dosiahol tesnou (najmenšou od roku 1884) väčšinou výhru v prezidentských voľbách, 20. januára 1961 zložil prezidentskú prísahu a oficiálne sa stal 35. prezidentom USA.
Vo svojom ambicióznom programe, nazvanom Nová hranica (New Frontier), hľadal oporu v mladej a podnikateľskej Amerike. Najväčším vnútropolitickým problémom Kennedyho vlády bol rasový problém a boj Afroameričanov za občianske práva.
Karibská kríza a Kennedyho prehra
Kennedy bol iniciátorom Karibskej krízy, keď sa USA snažili zabrániť Kube a Východnému bloku, aby ohrozovali svet hromadením atómových zbraní, pričom obe strany stáli na pokraji celosvetového jadrového konfliktu a tretej svetovej vojny.
Táto intervencia sa skončila vylodením kubánskych kontrarevolucionárov v Zátoke svíň v apríli 1961 a následným zajatím časti z nich. Zajatcov neskôr vymenil Castrov režim s USA za potraviny a lieky v hodnote dvoch miliónov dolárov a upevnil si tak svoju moc. Akcia bola jednou z najväčších Kennedyho prehier.
Berlínska kríza
V auguste 1961 vypukla berlínska kríza. Nemeckí komunisti rozdelili mesto múrom. Kennedy absolvoval cesty po Európe a prišiel aj do Berlína. Predniesol tam známy prejav, ktorým si získal nielen srdcia obyvateľov nemeckej metropoly, ale aj demokraticky zmýšľajúcich ľudí na celom svete.
Na snímke z 26. júna 1963 americký prezident John F. Kennedy (vľavo), starosta západného Berlína Willy Brandt a nemecký kancelár Konrad Adenauer.
Jadrová politika sveta
Ako najmocnejší muž planéty zohral Kennedy úlohu i v jadrovej politike sveta. Situácia sa vyhrotila na jeseň 1962. V októbri zistili americké prieskumné lietadlá, že Sovietsky zväz rozmiestňuje na Kube svoje atómové rakety stredného doletu schopné zasiahnuť územie USA. Kennedy sa rozhodol pre námornú blokádu Kuby.
Nikita Chruščov a John F. Kennedy v roku 1961.
Sovietski a kubánski vodcovia vyhlásili pohotovosť svojich armád, celý svet sa pripravoval na tretiu svetovú - tento raz jadrovú - vojnu. Napriek hrozbám Kennedy neustúpil. Nakoniec sovietsky líder Nikita Chruščov prikázal rakety odviezť, USA naopak museli prisľúbiť, že na Kubu nezaútočia. Kennedy súhlasil a blokádu odvolal.
Vesmírny program
V roku 1961 vyhlásil prezident Kennedy nákladný vesmírny program, ktorý vyvrcholil v roku 1969 letom Američanov na Mesiac.
Atentát
Dňa 22. novembra 1963 sa 35. prezident USA John Fitzgerald Kennedy stal v Dallase (USA) obeťou atentátu.
Dallas bol súčasťou Kennedyho dvojdňovej návštevy Texasu, ktorú mal absolvovať pre blížiace sa prezidentské voľby. Jazda po uliciach mesta v špeciálnom otvorenom lincolne, z ktorého prezident a jeho manželka zdravili zástupy divákov, mala osloviť nerozhodných voličov.
Nukleárny útok?
Po šokujúcom atentáte a Kennedyho nečakanej smrti prevládol najskôr názor, že prezidentova vražda bola možno prvým krokom nukleárneho útoku Sovietskeho zväzu na Spojené štáty. Ozbrojené zložky vyhlásili pohotovosť a vládne budovy boli prísne strážené.
Spočiatku sa zdalo, že tajomstvo vraždy v Dallase kriminalisti rýchlo odhalia. Policajti vypátrali, že vrah strieľal z budovy skladu učebníc, na šiestom poschodí objavili za škatuľami opakovaciu pušku. Zistili, že patrila mužovi menom A. Hidell. Toto meno používal Lee Harvey Oswald.
Na snímke z roku 1963 prezident John F. Kennedy máva zo svojho auta zhruba minútu pred svojou vraždou v Dallase.
Približne 45 minút po zavraždení prezidenta USA zastrelil niekto rovno na ulici strážnika J. D. Trippita. Naháňačka za Trippitovým vrahom sa skončila v kine Texas Theater, kde polícia chytila muža s revolverom. Vysvitlo, že je to Lee Harvey Oswald. Obvinili ho z Trippitovej vraždy a potom aj z vraždy prezidenta Kennedyho.
Obe obvinenia Oswald odmietol. Pred súd sa nikdy nepostavil. Pri prevoze do okresnej väznice ho v podzemných garážach dallaského policajného veliteľstva 24. novembra 1963 postrelil majiteľ miestneho nočného klubu Jack Ruby. Údajne z pomsty za prezidentovu smrť. Oswald ťažkým zraneniam podľahol, o štyri roky neskôr zomrel na rakovinu aj Jack Ruby.
V úsilí potlačiť akékoľvek špekulácie, že išlo o sprisahanie s cieľom zavraždiť prezidenta, ustanovil Kennedyho nástupca 36. prezident USA Lyndon Baines Johnson osobitnú komisiu. Viedol ju predseda Najvyššieho súdu USA Earl Warren a jej členmi boli významné politické osobnosti. Warrenova komisia mala obnoviť dôveru verejnosti. Po piatich mesiacoch a vypočutí vyše 500 svedkov komisia v septembri 1964 oznámila, že Oswald konal sám.
Dve kľúčové tvrdenia
Napriek týmto záverom sa medzi rýchlo sa šíriacimi teóriami o prezidentovej smrti objavili dve kľúčové tvrdenia. Jedno hovorilo, že Oswald nemohol uskutočniť vraždu sám, pretože zazneli štyri, a nie tri výstrely. Podľa ďalšej teórie nezastrelil Ruby Oswalda z pomsty za prezidentovu smrť, ale na príkaz mafie.
Zlyhanie komisie?
V nasledujúcich rokoch sa ukázalo, že Warrenovej komisii sa nepodarilo odhaliť všetky dôležité stopy. Informácie, ktoré komisia získala, americké spravodajské služby dôsledne tajili. Objavili sa aj narážky na kontakty klanu Kennedyovcov s mafiou.
Opätovné preskúmanie
V roku 1978 špeciálny výbor americkej Snemovne reprezentantov opäť preskúmal vraždy Johna F. Kennedyho a Martina Luthera Kinga. Napokon oznámil, že vraždy boli s najväčšou pravdepodobnosťou cieľom osamelého vraha.
Pozadie smrti 35. prezidenta USA, ktorý bol štvrtým zavraždeným americkým prezidentom, zostáva podnes neodhalené.
Možno vás zaujme: Útok na Reinharda Heydricha s krycím názvom operácia Antropoid
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies