Dnes sme si pripomínali aj výročie ústavného zákona o vysťahovaní židov z roku 1942

Bola to zmes nariadení, ktoré sa začali prijímať v roku 1939. Vytvorili osobitný právny režim pre Židov na Slovensku a umožnili ich deportácie a arizáciu majetku. Okrem iného spôsobili množstvo úmrtí, zničených životov a tráum.

Židov tu nepotrebujeme

Tak znelo motto mnohých ľudí žijúcich v rokoch dávnych, no nezabudnutých. „Prehlasujem, že vo svojom kníhkupectve nepotrebujem týchto Židov: Maxa Steinera, Jozefa Steinera, Žigmunda Steinera a Viliama Steinera. Zaistením a odtransportovaním týchto Židov neutrpí obchod ani Slovenský štát nijakú hospodársku ujmu, lebo som si našiel náhradu v árijskej osobe pána Viliama Fábryho z Turč. Sv. Martina,“ povedal uznávaný slovenský básnik a prozaik Ľudo Ondrejov v čase, kedy sa začali deportácie slovenských Židov. Počas druhej svetovej vojny arizoval antikvariát židovskej rodiny Steinerovcov v Bratislave. Táto rodina zomrela v koncentračnom tábore.

Arizácia

Arizácia je vyvlastnenie, nútený prevod majetku Židov na Nežidov počas nacistického režimu v Tretej ríši, ako aj v obsadených a satelitných štátoch, vrátane Slovenska. Arizovaných bolo viac ako 2200 podnikov. Takmer väčšina. 

Arizátori mali do 120 dní od doručenia rozhodnutia o arizácii zaplatiť sumu rovnajúcu sa likvidačnej hodnote. Hodnota podnikov však bola do júla 1942, keď už bola prevedená väčšina z viac ako 2200 arizovaných podnikov, určená len 288 prípadoch Táto hodnota bola pritom spravidla podhonotená, čo bolo zdôvodňované potrebou motivácie arizátorov k preberaniu podnikov. Postavenie pôvodného majiteľa bolo marginálne a  Ústredný hospodársky úrad sa nezaujímal o to, aký bude mať arizácia dopad na jeho sociálnu situáciu. 

Konali sa aj úplné likvidácie. Likvidačný zákon sa týkal približne 12 500 podnikov z ktorých bolo asi 10 000 zlikvidovaných. Pre arizačné opatrenia sa v priebehu roku 1941 stali Židia sociálne odkázanou skupinou obyvateľstva. Len v roku 1942 neboli približne 90 000 Židov schopných vyžiť zo svojho majetku.

Aj preto sa začali deportácie slovenských Židov na územie pod kontrolou nacistického Nemecka napriek upozorneniam, že deportácie budú znamenať smrť deportovaných, a napriek informáciám o masovom vraždení Židov nacistami na okupovanom území Sovietskeho zväzu.

Na korupciu, ktorá prerastala celý arizačný proces, začali upozorňovať stranícke štruktúry HSĽS. Na jar roku 1942 sa preto začalo vyšetrovanie tejto situácie.