Momentálne (15. júla) sa už neúnosne dlho, predlho, vyjednáva o prepustenie rukojemníkov, ktoré gazanskí teroristi 7. októbra minulého roku uniesli do Pásma Gazy. Po predchádzajúcich rokovaniach z Gazy ich asi polovičku prepustili, zväčša starších a starých ľudí, ktorí by im aj tak boli po krátkom čase nanič, pretože by im bez izraelskej lekárskej starostlivosti aj tak umreli a nedalo by sa nimi Izrael ďalej vydierať.
Momentálne (15. júla) sa už neúnosne dlho, predlho, vyjednáva o prepustenie rukojemníkov, ktoré gazanskí teroristi 7. októbra minulého roku uniesli do Pásma Gazy. Po predchádzajúcich rokovaniach z Gazy ich asi polovičku prepustili, zväčša starších a starých ľudí, ktorí by im aj tak boli po krátkom čase nanič, pretože by im bez izraelskej lekárskej starostlivosti aj tak umreli a nedalo by sa nimi Izrael ďalej vydierať.
Okrem toho, že týchto chvíľach panuje nejasnosť, či budú pokračovať rokovania o rukojemníkoch a o prímerí, ktoré prostredníctvom Kataru a Egypta už tri dni prebiehajú v Dohe a v Káhire. Izrael totiž v sobotu zaútočil blízko mesta Chan Junis na základňu teroristov a podľa vlastných údajov pritom zabil vysokého pohlavára Hamasu Muhammada Deifa a jedného veliteľa hamasovskej „brigády“. Palestínske úrady uviedli, že zahynulo 90 ľudí, samozrejme bez výnimky civilistov, „žien a detí“. Žiaden „bojovník“ gazanskej strany vraj o život neprišiel. Izrael to vidí inak. Správy z tábora Hamasu o pokračovaní rozhovorov sú rozporuplné: niektorí predstavitelia tvrdia, že sa nezastavia, iní zasa, že sa prerušujú. Izrael aj v nedeľu pokračoval v leteckom a pozemnom ostreľovaní vybraných cieľov. Nijaké prímerie totiž zatiaľ nebolo dohodnuté.
Ale keď sa pozrieme na východzie pozície oboch strán, je prakticky a vlastne aj teoreticky nemožné, aby sa vyjednávači z Gazy a z Izraela dohodli. Rámcovo to vyzerá jednoducho: Gazania prepustia unesených rukojemníkov, Izraelčania odsúdených palestínsko-arabských kriminálnikov a do platnosti vstúpi prímerie. Koľko a ktorých väzňov izraelská strana prepustí, je v oblakoch, to má byť predmetom vyjednávania. To isté platí pre unesených: Hamas a spol ich chcú prepúšťať „po kúskoch“, ako doteraz, Izrael trvá na prepustení všetkých, ale aj to sa malo bližšie špecifikovať v Dohe a v Káhire.
K prostredníkom patrí aj ďalšia strana – USA. Tie už koncom mája predložili tzv. Bidenov plán, ktorý je trojfázový. Hamas však medzitým do plánu zo svojej strany vložil asi 30 zmien, na čo izraelský premiér Netanjahu reagoval lakonicky: “Nevzdám sa ani milimetera pôvodného plánu. Nepridám k nemu nijaké ďalšie podmienky a ani od jednej z nich neustúpim“.
Dve úplne odlišné predstavy na seba narážajú tak, že nielen dohoda, ale ani žiadny kompromis sa zatiaľ nečrtá.
Izrael trvá na tom, že musia byť prepustení všetci rukojemníci a potom je pripravený akceptovať prímerie. Vyhradzuje si však právo obnoviť kedykoľvek bojové akcie, ak gazanská strana vypustí na židovský štát čoby len raketu. Hamas totiž Štát Izrael neuznáva a tvrdí, že bude naďalej pracovať na jeho zničení a obnoví útoky hneď, ako sa spamätá z izraelskej operácie. Izraelský politik, ktorý by súhlasil s prímerím s takýmto partnerom, by bol skôr prípad pre patológa.
Izrael ďalej trvá na tom, že si ponechá kontrolu na tzv. Filadelfským koridorom, čo je úzky pás územia pozdĺž krátkej egyptsko-gazanskej hranice (14 – 15 km), pod ktorou teroristické organizácie vybudovali hustú sieť tunelov. Cez ne sa do Gazy dlhé roky pašujú predovšetkým zbrane vrátane ťažkej bojovej techniky, výbušnín a munície. A to napriek tomu, že Egypťania postavili proti gazanským Arabom vysoký, do zeme hlboko zasadený múr. Len si nevšimli, že aj ten sa dá podkopať a ak áno, tak ich vraj zničili. Inými slovami, Izrael neverí Egyptu ani za mak a stanovil si od počiatku podmienku, že nedovolí, aby Gazu ovládali Hamas a iné teroristické skupiny ako napr. Islamský džihád. Požaduje zničenie Hamasu, potrestanie páchateľov zverstiev zo 7. októbra a civilnú vládu. Chce si zatiaľ ponechať v rukách aj prechod v Rafahu z Gazy do Egypta.
Gazanské ozbrojené skupiny, v prvom rade Hamas, má úplne inú predstavu: Izrael najprv pristúpi na prímerie, stiahne svojich vojakov z Gazy a až potom začne prepúšťať rukojemníkov. Hamas a spol, podobne ako Izrael, dobre vedia, že to nikdy neurobí. Každý jeden rukojemník je trofej, ktorá znáša zlaté vajcia a ak ich Hamas prepustí, pripustí, že vojnu prehral a že oslavované masakry na civilistoch v Izraeli 7. októbra minulého roku boli zbytočné. Preto bude trvať na prepúšťaní po častiach a ďalej licitovať. Ak na to Netanjahu pristúpi, polovička Izraelčanov ho označí za zradcu. Iste, okrem príbuzných rukojemníkov.
Navyše nikto nevie, koľko unesených z tých sto dvadsiatich stále zadržiavaných je ešte nažive a v moci ktorej teroristickej frakcie sa nachádzajú. Izrael bude požadovať dôkazy, že ešte žijú, lenže mnohí sú možno už po smrti. Niektorých mohli usmrtiť sami Izraelčania pri demolovaní tunelov.
Vymenení palestínski väzni za rukojemníkov sa navyše nepochybne vrátia k remeslu, ktoré ako jediné dobre ovládajú – k zabíjaniu Židov. Majú to v náplni celoživotnej práce a sú v tom vychovávaní už od detstva. Takže ich prepustenie bude kontraproduktívne. Izrael Hamasu a spol neverí a Hamas a spol dobre vedia, že svoje záväzky nesplnia.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies