Ekonómovia tvrdia, najviac z pomoci vrátia Íri, najmenej Gréci

Z finančnej pomoci poskytnutej v rámci druhého balíka Grécku sa veriteľom podľa oslovených analytikov vráti iba polovica a z prvého balíka, na ktorom sa Slovensko nezúčastňuje, len tretina zdrojov.

Zadlženým krajinám v Európskej únii (EÚ) by mala byť poskytnutá pomoc, avšak podmienená štrukturálnymi reformami, obmedzením verejných výdavkov a privatizáciou. Vyplýva to z ankety medzi dvanástimi slovenskými ekonomickými analytikmi, ktorú uskutočnil inštitút INEKO v októbri a novembri tohto roka.

"V záujme všetkých členov EÚ je predísť neriadenému bankrotu zadlžených krajín a zabezpečiť, aby mali udržateľné verejné financie a aby sa v budúcnosti nedostali do podobných problémov," konštatoval riaditeľ INEKO Peter Goliaš. Pred poskytnutím každej ďalšej pomoci by však podľa neho verejnosť mala dostať zrozumiteľný odpočet plnenia zadaných podmienok.

Z finančnej pomoci poskytnutej v rámci druhého balíka Grécku sa veriteľom podľa oslovených analytikov vráti iba polovica a z prvého balíka, na ktorom sa Slovensko nezúčastňuje, len tretina zdrojov. V prípade pomoci Írsku verí najviac respondentov, že veritelia dostanú späť 100 % vloženého kapitálu. Plnú návratnosť očakáva väčšina respondentov aj z prípadnej pomoci Španielsku a Slovinsku. Na druhej strane, z pomoci Portugalsku by sa mali podľa ekonómov vrátiť približne tri štvrtiny a z prípadnej pomoci Cypru len dve tretiny zdrojov. Analytici predpokladajú mierne vyššiu, priemerne 81-% návratnosť prostriedkov poskytnutých v rámci trvalého eurovalu, v porovnaní s priemerom 71 % pri dočasnom eurovale.

 

Polovica ekonómov zastáva názor, aby eurozóne pomáhala celá EÚ

Polovica ekonómov oslovených INEKO je za to, aby problémy zadlžených krajín eurozóny pomáhala riešiť celá EÚ, rovnako polovica súhlasí s dnešným stavom, kedy pomoc poskytuje len eurozóna. "Ak ide o stabilitu finančného sektora v Európe, tá nepozostáva iba z krajín eurozóny. Taktiež, ak má z EÚ v budúcnosti vzniknúť federácia, solidarita by mala byť naprieč všetkými jej členmi," myslí si Michal Lehuta z Trend Analysis.

Anketa ukázala rozdielne odporúčania ekonómov na riešenie krízy a ich očakávania, aké riešenia budú v skutočnosti presadzovať európske inštitúcie. Štrukturálne reformy odporúča 33 % analytikov, obmedzenie verejných výdavkov 23 % a privatizáciu 14 %. V protiklade s odporúčaniami však očakávajú, že medzi skutočnými riešeniami bude mať vyššiu váhu najmä zvyšovanie daní a vytvorenie bankovej únie. Predpokladajú tiež, že sa do pomoci oveľa intenzívnejšie v porovnaní s ich odporúčaniami zapojí Európska centrálna banka (ECB), a to aj s rizikom vyššej inflácie.

Zdroj: TASR