Fyzické analýzy odpadov, ktoré si dali vypracovať viaceré slovenské samosprávy, dokazujú, že viac ako polovicu odpadu tvorí kuchynský biologicky rozložiteľný alebo zelený odpad zo záhrad a parkov. Ak chce Slovensko splniť prísne európske pravidlá, bude musieť vedieť vytriediť čoraz viac odpadu a následne ho aj spracovať. Do roku 2030 musíme vytriediť 60 percent a o päť rokov neskôr až 65 percent všetkého odpadu.
Riešenie, ako sa môžu samosprávy vysporiadať s triedením, ukazujú skúsenosti zo zahraničia. Spracovaním biologicky rozložiteľného odpadu by vedeli vyriešiť nielen vlastnú energetickú sebestačnosť, znížiť závislosť od rastúcich cien energií, ale aj dosiahnuť nižšie náklady na správu odpadov. Samotný odpad by pritom premenili na nevyčerpateľný zdroj energie.
Kuchynský, potravinársky alebo zelený odpad má oveľa väčší potenciál, ako naše samosprávy doteraz dokázali využiť. „Po povinnom zavedení triedenia bioodpadu si viaceré mestá a obce vybudovali vlastné kompostárne na jeho spracovanie. Kompost pritom nemusí byť jediným produktom, ktorý môžeme získať. Využiť môžu ďalší potenciál biologicky rozložiteľného odpadu vo forme výroby zelenej energie či biopaliva,“ hovorí Marián Kobolka, spoluzakladateľ spoločnosti JRK Slovensko, ktorá radí samosprávam pri predchádzaní vzniku odpadu, či pri jeho správnom triedení a zhodnotení.
Veľká časť energie využívanej na Slovensku, ale aj v iných krajinách, je vyrobená najmä z fosílnych palív – ropy, plynu alebo uhlia. Zásoba týchto surovín však nie je nekonečná. Zároveň ich ťažbou a následným spracovaním vzniká záťaž pre životné prostredie. „Dnes už ale poznáme rôzne alternatívy. Sú nimi obnoviteľné zdroje energie, ktoré predstavujú budúcnosť energetického priemyslu. Okrem energie zo slnka, vody, vetra alebo geotermálnej energie vieme za pomoci nových technológií spracovať jeden zdroj, ktorý vytvárame každý deň – biologicky rozložiteľný odpad,“ vysvetľuje Marián Kobolka. Ten tvorí v priemere 50 až 60 percent komunálneho odpadu z domácností. Dáva preto ekonomický a zároveň aj environmentálny zmysel zamerať sa na túto zložku. Jeho vytriedením a následným zhodnotením môže samospráva prispieť k svojej udržateľnosti, sebestačnosti a bezpečnosti.
Ekonomicky a environmentálne vyhovujúce zhodnotenie bioodpadu môže byť už dnes realitou obehového hospodárstva. Skúsenosti s jeho využitím ako energetického zdroja majú v susednom Rakúsku. „Kuchynský odpad sa u nás stáva žiadanou a cennou surovinou, ktorú dokážeme vhodnou technológiou premeniť na energiu a pri ďalšom spracovaní aj na palivo. Proces sa nazýva suchá fermentácia. Ide o špeciálny spôsob výroby bioplynu z pevnej a poréznej biomasy, ako sú organický odpad, hnoj, zelený odpad alebo zvyškov zo spracovania potravín,“ vysvetľuje Stephan Hinterberger z rakúskej spoločnosti Müller Umwelttechnik.
Tento spôsob spracovania bioodpadu nedávno prezentoval zástupcom slovenských miest a obcí, či špecializovaných úradov na konferencii BIOodpady 2023.
Dobrou správou pre samosprávy je, že okrem počiatočného kapitálu na výstavbu zariadenia na spracovanie bioodpadu formou suchej fermentácie nemusia očakávať ďalšie väčšie náklady. „Na prevádzku samotných fermentorov stačia minimálne finančné prostriedky. Zariadenie má nízku spotrebu a na chod spotrebuje časť elektriny a tepla, ktoré dokáže samo vyrobiť,“ hovorí o prevádzke zariadenia Marián Kobolka.
Zároveň pripomína, že materiál prebehne pod neustálou kontrolou pracovníkov tromi fázami - aeróbnym, anaeróbnym a opäť aeróbnym procesom, ktorý môže zahŕňať aj hygienizáciu bez externého zdroja tepla. „Prevádzkovateľ získa zhodnotením vstupov elektrinu, ktorú môže využiť pre vlastnú spotrebu, čo je najmä z ekonomických dôvodov preferovaný variant. Zároveň ju môže predať do distribučnej siete,“ dopĺňa Stephan Hinterberger. Okrem elektrickej energie môže zariadenie vyprodukovať aj teplo využiteľné v danej prevádzke alebo na vykurovanie domácnosti a priemyselných objektov v okolí.
Takéto zariadenie funguje v rakúskej lokalite Ennsdorf, kde dokážu spracovať 25-tisíc ton odpadu z potravinárskeho priemyslu. „Zariadenie má šesť digestorov, v ktorých sa zhodnocujú zvyšky zo slnečníc či olejové extrakty. Vďaka suchej fermentácii je tak možné vyrobiť elektrinu a teplo,“ hovorí Stephan Hinterberger.
Elektrina a teplo pritom nie sú jedinými produktami zariadenia na suchú fermentáciu. Najvšestrannejšou surovinou, ktorú je možné spracovaním biologicky rozložiteľného odpadu získať, je bioplyn. „Jeho ďalším spracovaním dokážeme vyrobiť biometán, ktorý mnohí označujú za palivo budúcnosti. Je uplatniteľný ako palivo pre automobily alebo mestskú verejnú dopravu. Zároveň sa môže opätovne využiť na výrobu elektriny alebo tepla na vykurovanie,“ hovorí o výhodách suchej fermentácie Marián Kobolka.
Po zhodnotení vstupných materiálov vzniká odpad, resp. organická hmota, ktorá má na konci o 25 až 30 percent menší objem. Organická hmota z celého procesu nie je na rozdiel od bežných bioplynových staníc tekutá, ale naopak tuhá. Ľahšie sa tak s ňou manipuluje a spracováva. „Na rozdiel od iných bioplynových staníc vieme kompostovaním digestátu vyrobiť hodnotnejší produkt,“ uzatvára Marián Kobolka. Kompost má schopnosť nahradiť umelé hnojivá a dlhodobo zlepšuje úrodnosť pôdy.
Výstavba zariadenia využívajúceho technológiu suchej fermentácie poskytuje veľký potenciál a to najmä pre samosprávy, ktorým zákon ukladá povinnosť triediť kuchynský odpad z domácností. Odpad, za ktorý dnes platia a potrebujú sa ho „zbaviť”, tak dokážu využiť ako nevyčerpateľný zdroj na výrobu zelenej energie. Vytriedením biologicky rozložiteľného odpadu nielen znížia objem, ale aj náklady na skládkovanie zmesového komunálneho odpadu. A spracovaním vo fermentoroch môžu prevádzkovatelia získané výstupy finančne zhodnotiť. Biometán môžu predať alebo vtláčať do plynárenskej siete, teplo a elektrinu do distribučnej siete. Alebo ho samosprávy môžu využiť ako palivo pre vozový park pre mestské autobusy či vozidlá na zber odpadu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies