BRATISLAVA - Slovensko zaostáva v oblasti odpadového hospodárstva za väčšinou krajín Európskej únie a nebude schopné splniť viaceré stanovené ciele. Okrem toho, že nám stále chýba dlhodobá stratégia v oblasti odpadového hospodárstva, nemáme ani dostatok dát využiteľných na zlepšenie súčasného nepriaznivého stavu. Vyplýva to zo štúdie Inštitútu environmentálnej politiky, ktorú na jeseň vydal pod názvom Ako von zo smetiska.
Štát navyše stále odkladá zavedenie viacerých opatrení a problematiku odpadov neriešime v súlade s európskymi trendami a skúsenosťami. Napríklad, v prvom rade je potrebné zamerať sa na množstevný zber podľa legislatívy, získavanie potrebných dát a informácií o tokoch odpadov, či na efektívnu osvetu obyvateľstva.
V roku 2021 sme dosiahli priemernú európsku mieru recyklácie komunálnych odpadov, ale so skládkovaním sme na tom oveľa horšie. Končí na nich až 41 percent zo všetkých odpadov, kým európsky priemer je 23 percent. „Stále nám hrozí, že sa nám nepodarí splniť ciele navýšenia miery recyklácie. Do konca roku 2025 by sme mali dosiahnuť mieru recyklácie komunálnych odpadov na úrovni minimálne 55 percent, do roku 2030 stúpa toto číslo na 60 a do roku 2035 až na 65 percent,“ hovorí Tomáš Murgaš, riaditeľ spoločnosti JRK Slovensko, ktorá radí samosprávam, ako predchádzať vzniku odpadov či zavádzať efektívne spôsoby ich eliminácie. Miera recyklácie komunálnych odpadov by podľa cieľov stanovených EÚ mala dosiahnuť najmenej 55 % do roku 2025 a postupne sa zvyšovať na úroveň 65 % do roku 2035.
Odborníci v spolupráci so samosprávami robia pravidelne analýzy odpadov. Chcú vedieť, čo všetko ešte stále končí v nádobách na odpad a najmä, aký druh a aké jeho množstvo by sa dalo znova využiť. A čísla nie sú práve lichotivé. Viac ako 80 percent odpadu by sa dalo znova vytriediť. „Z našich skúseností vyplýva, že v ňom nájdeme nielen plasty, sklo, či iné zložky, ale aj biologicky rozložiteľný odpad. A nie je to len zelený odpad zo záhrad, ale aj veľké množstvo potravín,“ hovorí o výsledkoch Tomáš Murgaš.
O zložení komunálneho odpadu hovorí aj štúdia. „Najväčšiu časť zmesového komunálneho odpadu tvorí bioodpad, zavedenie zberu kuchynského bioodpadu však tento podiel znižuje. Podľa analýz zloženia za roky 2020 až 2023 tvorí tretinu zmesového komunálneho odpadu záhradný, kuchynský a potravinový bioodpad. Odpady z obalov a neobalových výrobkov, ktoré by mali byť súčasťou triedeného zberu, tvorili necelých 30 percent“.
Aby samosprávy problematiku odpadového hospodárstva zvládli, splnili ciele a neboli napríklad nútené razantne zvyšovať poplatky obyvateľom, mali by prijať dodatočné opatrenia. Ide predovšetkým o zavedenie poplatkov na základe reálne vyprodukovaného množstva odpadu, triedený zber od dverí k dverám, triedený zber kuchynského bioodpadu. Od budúceho roku by malo k tomu pribudnúť triedenie textilu. Iba tak môžu znížiť množstvo odpadu, ktorý skončí na skládke a za ktorý musia platiť. Navyše, slovenské mestá a obce čaká aj povinné zavedenie úpravy odpadov pred tým, ako ich uložia na skládku a od budúceho roku aj spomenutý triedený zber textilu.
„Všetky tieto nástroje reálne fungujú, čo potvrdzujú aj samosprávy, s ktorými spolupracujeme. Postupne zaviedli množstevný zber, kde platí zásada – plať za to, čo vyhodíš. Vďaka správne nastavenému systému a informačnej kampani dokázali obce a mestá znížiť množstvo odpadu určeného na skládky už po prvom roku fungovania,“ vysvetľuje Tomáš Murgaš.
Záujem obcí o množstvový zber podľa štúdie Inštitútu rastie. Zatiaľ čo v roku 2018 bol zavedený v 167 obciach, v roku 2022 vzrástol ich počet na 284. Celkovo tak 16 percent populácie platí poplatok v závislosti od množstva vyprodukovaného odpadu. Jednou z takýchto obcí je Báb neďaleko Nitry. Pred zavedením elektronického systému evidencie odpadov ELWIS mali zavedený paušálny ročný poplatok za odpady 27 eur na obyvateľa. Po roku využívania nového systému upravili odpadové hospodárstvo a zaviedli množstvový zber. „Paušálny poplatok nemotivuje občanov k zníženiu produkcie alebo k zvýšeniu triedenia. Naopak zber, pri ktorom poplatok závisí od objemu vyprodukovaného odpadu, tzv. množstvový zber, predstavuje priamu finančnú motiváciu,“ vysvetľuje starostka obce Katarína Mego Töröková. Za rok fungovania sa v Bábe podarilo vyprodukovať o 35-tisíc kilogramov zmesového komunálneho odpadu menej ako rok pred tým. Priemer na jedného obyvateľa klesol zo 175 na 147 kilogramov. Báb sa môže pochváliť aj zvýšením objemu vytriedených plastov a papiera. K zásadnému nárastu prišlo aj pri triedení biologicky rozložiteľných odpadov, keď za jeden rok zvýšili jeho zber o viac ako tretinu.
Podobnú skúsenosť majú aj v Bánove, v obci v okrese Nové Zámky, kde elektronická evidencia ELWIS odpadov funguje už od roku 2020. Podľa Matúša Ohrádku z obecného úradu bola dôležitá kvalitná informačná kampaň, ktorá verejnosti vysvetlila fungovanie celého systému. „Občania si museli zvyknúť na to, že vrecia s vytriedeným odpadom treba označiť správnou nálepkou s QR kódom. Neoznačené vrecia im totiž zberná spoločnosť nevyvezie,“ upozorňuje Matúš Ohrádka. Bánovčania si rýchlo zvykli stav nálepiek priebežne kontrolovať a ak ich majú málo, ďalšie dostanú bezplatne na obecnom úrade.
Zavedením elektronickej evidencie odpadov a na základe získaných dát môžu samosprávy dosiahnuť vyššiu mieru triedenia. A platí, že čím vyššia miera triedenia, tým menej odpadu končí na skládke. Výsledkom sú ušetrené obecné financie a na konci dňa aj stanovenie spravodlivých poplatkov pre obyvateľov. V Lendaku takto začali s odpadmi pracovať už pred dvoma rokmi. „Prostredníctvom strategických krokov sme dospeli k výraznému zníženiu produkcie zmesového komunálneho odpadu a k zásadnému nárastu triedenia všetkých odpadov. Miera triedenia nám za dva roky vzrástla z viac ako sedem až na takmer 48 percent,“ hovorí Štefan Halčin, manažér ekonomického úseku Prevádzkarne obce Lendak.
Na základe analýzy, ktorú si v obci vypracovali, ušetrili v Lendaku takmer 70-tisíc eur v porovnaní s tým, ak by k tejto zmene nedošlo. „Zavedenie elektronickej evidencie odpadu a množstvového zberu odpadu v Lendaku môžeme označiť za ručnú brzdu pri navyšovaní výdavkov na odpadové hospodárstvo,“ uzatvára Halčin. Zaujímavosťou v Lendaku je, že aj keď im za posledných desať rokov počet obyvateľov narástol o viac ako 8 percent, množstvo vyvezeného odpadu za to isté obdobie im kleslo o takmer 19 percent.
To sú len niektoré príklady z desiatok obcí, ktoré využili skúsenosti odborníkov z praxe a aj vo svojich samosprávach zaviedli odporúčania Inštitútu environmentálnej politiky. Potvrdzuje sa, že elektronická evidencia odpadov, množstevný zber s vhodnou frekvenciou vývozu a spravodlivé poplatky prinášajú výsledky. K tomu je dôležité mať vybudovanú potrebnú infraštruktúru. A to predovšetkým zavedený zber od dverí k dverám, vybrané vhodné nádoby a samozrejme nemali by zabudnúť ani na dôkladnú informačnú kampaň.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies