Erdogan pohrozil Izraelu vojenskou intervenciou

"Nie je dôvod, prečo by sme to nemohli urobiť... Musíme byť silní, aby sme mohli podniknúť tieto kroky," dodal Erdogan, ktorý je ostrým kritikom izraelskej ofenzívy v Pásme Gazy, v prejave vysielanom v televízii.

Erdogan narážal konflikt o Náhorný Karabach medzi Arménskom a Azerbajdžanom, v ktorom Turecko podporuje Azerbajdžan okrem iného dronmi. V Líbyi zmietanej občianskou vojnou Ankara podporuje medzinárodne uznávanú vládu vojenským vybavením a personálom.

Turecký prezident nespresnil, aký druh intervencie má na mysli. Predstavitelia AKP na žiadosti agentúry Reuters o vyjadrenie k Erdoganovým slovám nereagovali.

Na výroky tureckého prezidenta však reagoval izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac, ktorý na sieti X napísal, že "Erdogan ide v stopách Saddáma Husajna a vyhráža sa útokom na Izrael. Mal by si spomenúť, čo sa tam stalo a ako to skončilo".

V marci 2003 americké jednotky vpadli do Iraku, kde sa mali nachádzať zbrane hromadného ničenia. Vojenská operácia viedla k zvrhnutiu vtedajšieho irackého diktátora Saddáma Husajna. O tri roky neskôr Husajna popravili za masakry Kurdov a šiitov.

Od začiatku vojny v Pásme Gazy pred takmer deviatimi mesiacmi sa vzťahy medzi Izraelom a Tureckom dramaticky zhoršili. Erdogan označil palestínske militantné hnutie Hamas za „oslobodzovaciu organizáciu“ a prirovnal izraelského premiéra Benjamina Netanjahua k Adolfovi Hitlerovi. Erdogan v polovici júla vyhlásil, že jeho krajina už nebude súhlasiť s budúcou spoluprácou medzi NATO a Izraelom, kým na palestínskych územiach nezavládne udržateľný mier.

Vojnu v Pásme Gazy spustil vpád kománd Hamasu a iných skupín do južného Izraela zo 7. októbra 2023, počas ktorého zahynulo viac ako 1200 ľudí. Izrael odpovedal masívnymi leteckými útokmi a pozemnou ofenzívou.