V roku 1999, kedy bolo zavedené euro, bola parita kúpnej sily USA v porovnaní s eurozónou o 11 % väčšia. Odvtedy sa však tento rozdiel ešte navýšil, a to až na 30 %.
„Spojené štáty americké nechávajú Európu za sebou aj v parite kúpnej sily v prepočte na obyvateľa. Reálny príjem priemerného Američana bol v roku 2022 o 35 % vyšší ako príjem priemerného Európana,“ hovorí Peter Mucina, riaditeľ poisťovne pohľadávok Allianz Trade na Slovensku. Pri porovnaní oboch ekonomík v nominálnom vyjadrení je rozdiel ešte výraznejší. Kým nominálne HDP eurozóny bolo za posledných 15 rokov na úrovni 15 biliónov amerických dolárov, nominálne HDP USA vzrástlo o neuveriteľných 80 % a dosiahlo úroveň približne 27 biliónov USD.
„Hnacou silou dominancie USA sú jej nižšie náklady na financovanie štátneho dlhu krajiny (v pomere k rastu HDP), vďaka čomu je fiškálna politika cyklicky aktívnejšia. Naopak, fiškálny priestor je pre väčšinu krajín eurozóny (s výnimkou jadrových ekonomík, ako je napr. Nemecko) oveľa obmedzenejší,“ vysvetľuje Peter Mucina.
Ďalšia prednosť hospodárstva USA spočíva v nákladoch na energie. Tie sú oproti krajinám EÚ oveľa nižšie, najmä vďaka bohatým zásobám zemného plynu. Účty amerických podnikov za elektrinu sú o 32 % nižšie v porovnaní s účtami ich francúzskych partnerov, o 53 % nižšie ako účty španielskych podnikov a až o 63 % nižšie ako účty nemeckých podnikov (priemer za roky 2008 - 22).
Spojené štáty sú od roku 2019 čistým vývozcom energií, čo ich vzhľadom na rôzne energetické a geopolitické neistoty stavia do výhodnejšej pozície. Hoci je krajina v prípade niektorých kľúčových surovín závislá od dodávok zo zahraničia, má bohaté zásoby uhlia, medi, olova, železa, dreva, bauxitu a uránu. Európske krajiny sú naopak závislé od zahraničných dodávok takmer všetkých priemyselných komodít.
USA má oproti eurozóne veľký náskok aj v oblasti technológií. Je domovom dôležitých technologických spoločností s lepším prístupom k financovaniu i k medzinárodným talentom. V USA vzniká 3x viac nových start-upov ako v najväčších ekonomikách EÚ. USA predbieha väčšinu európskych krajín aj pokiaľ ide o výskum, vývoj a prihlášky patentov, čo im dáva väčšiu konkurenčnú výhodu. Hoci Európa dobieha Spojené štáty v adaptácii digitálnych technológií, zaostávanie v digitálnych inováciách predstavuje riziko vzniku technologických závislostí.
V neposlednom rade má USA priaznivejšie demografické ukazovatele, hoci rovnako ako eurozóna bude v budúcnosti čeliť demografickým výzvam. V USA je mladšie obyvateľstvo ako v EÚ, keďže miera pôrodnosti tam bola donedávna vyššia ako vo väčšine krajín eurozóny. Očakáva sa však, že v USA sa v roku 2050 miera závislosti starých ľudí, ktorá vyjadruje počet osôb vo veku viac ako 65 rokov na 100 osôb vo vekovej skupine 20 až 64 rokov, zvýši zo súčasných 31 % na 42 %, zatiaľ čo v EÚ dokonca prekročí hranicu 60 %.
Hospodárstvo EÚ-27 i USA je navyše závislé od prílevu pracovných migrantov. Ak by bolo saldo migrácie odteraz nulové, počet obyvateľov USA v produktívnom veku by sa v roku 2050 znížil zo súčasných 197 milióna na 183 milióna, čo by zodpovedalo priemernému ročnému poklesu o 0,3 %. V prípade EÚ-27 by bol pokles ešte väčší, a to o 0,9 % ročne.
V tejto súvislosti musia USA aj eurozóna prispôsobiť svoje trhy práce potrebám starnúcej pracovnej sily.„V EÚ-27 by mal podiel pracovníkov vo veku 50 rokov a viac zostať dlhodobo nad 37 %, zatiaľ čo v USA by sa mal podiel tejto vekovej skupiny od roku 2036 zvýšiť na približne 33 %. V dôsledku zvyšovania veku odchodu do dôchodku v niektorých krajinách sa podiel vekovo starších pracovníkov bude ešte zvyšovať,” dodáva Peter Mucina.
EÚ navyše zaznamenala neuspokojivý rast produktivity práce. V období rokov 2008 až 2023 produktivita práce v USA rástla ročne v priemere o 0,8 p. b. rýchlejšie ako produktivita práce v eurozóne. Európske krajiny potrebujú naliehavo riešiť prekážky, ktoré bránia vyššiemu rastu produktivity s cieľom zlepšiť životný štandard ľudí, znovu získať konkurenčnú výhodu oproti súperom a zabezpečiť udržateľnosť verejných financií vzhľadom na demografické zmeny a nákladnú zelenú transformáciu. Pomôcť by mohlo zníženie byrokracie a nadmerného regulovania trhu, zjednodušenie pravidiel a daní v celej Európe a vytvorenie rovnakých podmienok a financovania pre jednotlivé odvetvia vo všetkých členských štátoch.
Existuje však aj oblasť, v ktorej eurozóna vyniká – ekológia. „Krajiny EÚ majú v porovnaní s USA výrazne nižšie celkové emisie CO2 a emisie na jedného obyvateľa. Priemerný Američan vyprodukuje takmer trojnásobok ročných emisií CO2 oproti svojim európskym protipólom,” hovorí Peter Mucina. Podľa údajov z Global Footprint Network vychádza, že ak by každý spotreboval rovnaké množstvo prírodných zdrojov ako občan USA, vyžadovalo by to až 5,1 planéty. Na porovnanie, spotreba zdrojov v Nemecku či Spojenom kráľovstve by vyžadovala 3, resp. 2,6 planéty.
Zelené dotácie tvoria k roku 2022 viac než dve tretiny európskych dotácií, zatiaľ čo v USA predstavujú len 20 % zo všetkých dotácií. Väčšinový podiel zelených dotácií v USA išiel v rokoch 2021-2023 do energetiky (4,5 mld. USD) a výroby (6,9 mld. USD), pričom iba 0,2 mld. bolo investovaných do dopravy.
Scenár v Nemecku je úplne odlišný – za posledné tri roky sa tu klasifikuje až 71 % dotácií ako zelené (asi 3,6 mld. USD išlo do výroby, 1,8 mld. USD do energetickej oblasti). Francúzsko prešlo od 2 % zelených dotácií v roku 2015 na 60 % v roku 2022 (takmer všetky išli do energií). EÚ jasne prevzala vedenie aj v obchode so zelenými produktami – len samotné Nemecko prekonáva USA v exporte zelených produktov.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies