BRATISLAVA - Po zmenách vlád, predsedov samosprávnych krajov či primátorov sa často hovorí o potrebe vykonania mimoriadnych auditov. Okrem zákonných analýz tak môže byť štátna či samosprávna kasa zaťažená o ďalšie nemalé finančné prostriedky. V súčasnosti sa z dôvodu koronakrízy príliš o mimoriadnych auditoch nehovorí, ale ešte pred vypuknutím pandémie boli nálady iné. Exminister obrany a vnútra Ivan Šimko pri polemike, či mimoriadne audity robiť, alebo nie, hovorí: "V podmienkach nezmieriteľného politického zápasu to nemá riešenie, ktoré by vyhovelo všetkým."
Dnes sa spoločnosť v prvom rade zameriava na vyriešenie situácie v súvislosti s pandémiou. Aj preto bola reakcia vicepremiéra na mimoriadne audity jasná a stručná: "My sme žiadny audit zatiaľ nezadali," povedal podpredseda vlády a minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Rovnako sa v tejto situácii vyjadrilo aj ministerstvo spravodlivosti ústami svojho hovorcu Petra Bublu. "Súčasné vedenie ministerstva spravodlivosti nezadávalo a ani nie je plánovaný žiaden mimoriadny audit realizovaný externou firmou."
Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Erik Ňarjaš z najväčšieho poslaneckého klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO) je presvedčený o nutnosti realizácie takýchto analýz, a to bezprostredne po prevzatí kompetencií novými volebnými zástupcami či dosadenými riaditeľmi. "Právny, ekonomický a personálny audit je nevyhnutné urobiť, aby daný minister poznal prostredie z vnútra a vedel, na čo sa treba pripraviť, určiť priority a stratégiu," povedal bývalý tanečník s tým, že môže ísť o renomovanú externú firmu, alebo dôveryhodných odborníkov. "Určite to nevnímam ako vyhodené peniaze, ak to je v normálnych trhových cenách. Audit totiž môže zefektívniť procesy a ušetriť kopec peňazí v budúcnosti," dodal vládny poslanec.
Bývalý minister vnútra a neskôr aj minister obrany v prvej, resp. druhej Dzurindovej vláde Ivan Šimko dnes nie je členom vlády, preto nedokáže posúdiť dôvody, pre ktoré by sa mali zadávať audity. "Vo všeobecnosti možno povedať, že externý audit má význam vtedy, ak nový minister nedôveruje úradníkom, ktorých zdedil po svojom predchodcovi. Čo je skoro vždy, keď nastupuje nový. V takom prípade to plytvaním nemusí byť, ale samozrejme je vždy otázne, či môže verejnosť zas dôverovať tým, ktorých si objednajú tí noví. V podmienkach nezmieriteľného politického zápasu to nemá riešenie, ktoré by vyhovelo všetkým," prezradil bývalý člen SDKÚ-DS, spoluzakladateľ Slobodného fóra či Misie 21 a v súčasnosti opätovne člen KDH.
Mimoriadnych 700 eur
Jedným z miest, kde došlo ku zmene primátora po ostatných komunálnych voľbách je Nitra. "Mesto dalo v tomto volebnom období spraviť iba jeden audit - ten od Transparency International Slovensko. Mesto Nitra stál tento audit 700 eur," povedal hovorca Tomáš Holúbek s tým, že správa TIS vo všetkých častiach hodnotí tri aspekty: či má obyvateľ k dispozícii všetky informácie; pravidlá (súlad so zákonom, ale aj spĺňanie pravidiel dobrej praxe); schopnosť občanov zasahovať do procesov. "Väčšina zo sledovaných oblastí dopadla priemerne, no našli sa aj dve, kde musí Nitra zásadne pridať. Ide o personálnu politiku a správu mestských firiem," podotkol Holúbek s tým, že v meste pod Zoborom sa chystá aj personálny audit. "Ten však ešte nie je schválený. Po schválení sa musí firma, ktorá ho bude robiť, vysúťažiť, takže momentálne k nemu nemáme žiadne relevantné informácie," uzavrel hovorca Nitry.
V Prešove 47 199 eur
Tretie najväčšie slovenské mesto primátorku nemenilo, no napriek tomu zrealizovalo procesný audit, ktorý Prešovčanov stál 47 199 eur. "Procesný audit Mestského úradu v Prešove trval v období od marca do júna 2019. S implementáciou procesného auditu sme na Mestskom úrade v Prešove začali ešte v mesiaci jún 2019," vysvetlil hovorca mesta Prešov Vladimír Tomek s tým, že výsledkom auditu sú zmeny organizačnej štruktúry platné od 1. 8. 2019. "Závery auditu smerovali najmä k zefektívneniu práce na úrade a k zvýšeniu spokojnosti občanov pri vybavovaní požiadaviek," povedal Tomek s tým, že cieľom bolo pokúsiť sa zmeniť niektoré procesy na úrade, no má to aj zákonné obmedzenia. "Mesto musí dodržiavať platnú legislatívu a nemôže zmeniť alebo urýchliť niektoré procesy, ktoré musí občan zo zákona absolvovať," vysvetlil hovorca Prešova.
Samosprávne kraje
Aj samosprávne kraje okrem zákonných auditov realizujú aj mimoriadne. Prešovský samosprávny kraj (PSK) vedie na základe výsledku ostatných volieb nový župan Milan Majerský. Ako informovala hovorkyňa PSK Daša Jeleňová v roku 2018 prebehol v kraji okrem zákonných auditov aj audit pre vyhodnotenie výdavkov v oblasti IT za obdobie 01/2017 – 08/2018. Vykonaný bol prostredníctvom práce na dohodu a PSK za ňu zaplatil 1 070 eur. "Závery z auditu boli vykonané pre šesť okruhov tém, eGovernment (projekt OPIS), Hardvér, Softvér (licencie), Telekomunikačné služby (VUCNet, hlas, internet), Servis (infraštruktúra), Tlač (služby a spotrebný materiál). Hodnotené boli viaceré ukazovatele, ako posúdenie súladu vynakladania výdavkov v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, posúdenie výdavkov z hľadiska efektívnosti a hospodárnosti všeobecne s vypracovaním plánu, požiadaviek na zmeny a návrhom na opatrenia," upresnila Jeleňová.
Súčasťou možností, ktoré sa ponúkajú všetkým politikom, ktorí obhajujú potreby auditov, sú aj štrukturálne fondy Európskej únie. Banskobystrický samosprávny kraj po nástupe Jána Luntera podľa vedúcej oddelenia komunikácie Lenky Štepánekovej "v rámci projektu Efektívna verejná správa (EVS) pripravuje v najbližšom období BBSK tiež procesný audit a IT audit". Predsedu zmenil aj Bratislavský samosprávny kraj (BSK). Jeho hovorkyňa Lucia Forman pripomína, že okrem nevyhnutných auditov, ktoré im ukladá zákon, sú na programe audity financované z prostriedkov EÚ. "Ministerstvo financií Slovenskej republiky (MF SR), resp. Úrad vládneho auditu, ktorý spadá pod MF SR vykonáva na BSK audity v rámci organizácie Program spolupráce INTERACT III," povedala Forman s tým, že v rámci tohto programu "má orgán auditu na celé programové obdobie 2014-2020 alokovanú sumu v celkovej výške 47 595,22 eur".
Až po definitívnom úspešnom zdravotnom zvládnutí nového koronavírusu a následne po čo najvyššom možnom eliminovaní ekonomických následkov budú môcť vládni či samosprávni predstavitelia uvažovať o ďalších mimoriadnych auditoch. Po páde vlády Vladimíra Mečiara v roku 1998 dokonca jednotlivé ministerstvá písali čierne knihy. Vládu Igora Matoviča výrazne zabrzdila pandémia, je však otázne, či vzhľadom na veľké ekonomické škody bude priestor na mimoriadne audity v jednotlivých rezortoch a ich podnikoch.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies