PARÍŽ - Paríž chce v novom zákone dosiahnuť energetickú sebestačnosť masívnou výstavbou jadrových elektrární aj predlžovaním životnosti existujúcich. Ciele pre obnoviteľné zdroje do roku 2030 však stále nemá, čím porušuje smernicu.
Francúzsko predstavilo návrh „zákona o energetickej suverenite“, ktorý stanovuje energetické ciele štátu na rok 2030. Okrem rozširovania obnoviteľných zdrojov v ňom kladie veľký dôraz na energiu z jadra, ktoré vidí ako jeden zo spôsobov zbavovania sa fosílnych palív. Návrh zákona však neplní ciele stanovené v smernici EÚ o obnoviteľných zdrojoch prijatej minulý rok. Tá členským štátom EÚ nariaďuje významne zvýšiť množstvo energie, ktorá pochádza z obnoviteľných zdrojov, a stanoviť jej konkrétny podiel na energetickom mixe krajiny.
Cieľom smernice je, aby zelené zdroje predstavovali 42,5 percenta do roku 2030. V prípade Francúzska to podľa výpočtov Bruselu má byť aspoň 44 percent. Článok 1 parížskeho návrhu však z francúzskeho energetického kódexu dokonca úplne vypúšťa už existujúce ciele pre obnoviteľnú energiu.
Francúzski predstavitelia odmietli názor, že Paríž ustupuje od svojich európskych záväzkov v oblasti zelenej energie. „Dosiahnutie cieľa a jeho definovanie sú dve rozdielne veci,“ argumentoval v pondelok (8. januára) francúzsky rezort energetiky pod vedením Agnès Pannier-Runacher. Francúzske ministerstvo poukázalo na to, že ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov sú zahrnuté v energeticko-klimatickej stratégii, ktorú predstavilo koncom septembra.
Popri zverejnení návrhu zákona totiž ministerka Pannier-Runacher vyhlásila, že v krajine chcú zrýchliť tempo rozširovania jadrovej energetiky. Francúzi tak do roku 2050 zvažujú výstavbu ôsmich nových elektrární namiesto doteraz plánovaných šiestich. „Potrebujeme osem ďalších reaktorov alebo kapacitu ôsmich ďalších reaktorov,“ vyhlásila ministerka.
Okrem výstavby nových reaktorov sa vo Francúzsku počíta aj s predĺžením prevádzkovej životnosti existujúcich jadrových elektrární zo 40 na 50 rokov. Dodatočnú kapacitu by podľa nej mohli zabezpečiť aj menšie modulárne reaktory namiesto klasických jadrových elektrární.
Dôraz na jadrovú energetiku však neznamená, že by Francúzsko obnoviteľné zdroje zanedbávalo.
„Jadrová energia a obnoviteľné zdroje by sa nemali stavať proti sebe, pričom je dôležité, aby Francúzsko malo dostatok energie za prijateľnú cenu,“ zdôraznila ministerka, ktorá v rámci svojho „jadrového ťaženia“ tieto dni absolvuje oficiálnu návštevu podobne zmýšľajúcej Prahy.
Česko, ktorého šesť jadrových reaktorov v roku 2022 pokrylo 37 percent výroby elektriny v krajine, taktiež zvažuje rozšírenie svojich kapacít. Najbližší sused Slovenska už dal súhlas na vývoj nového 1 200-megawattového tlakovodného reaktora (PWR) a plánuje výstavbu troch ďalších.
Na podnet Francúzska narastá chuť revidovať klimatické a energetické ciele EÚ a prijať širší prístup k dekarbonizácii, ktorý nebude zameraný iba na obnoviteľné zdroje, aj medzi ďalšími krajinami EÚ. Jedenásť projadrových štátov EÚ vrátane Slovenska sa v decembrovom vyhlásení zhodlo, že súčasné politiky EÚ nedostatočne zohľadňujú prínos jadrovej energie a iných „nefosílnych“ zdrojov energie k cieľu bloku znížiť emisie o polovicu do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do polovice storočia.
„S výhľadom na budúcnosť a naše spoločné klimaticko-energetické ciele na roky 2040 a 2050 dôrazne vyzývame Európsku komisiu, aby navrhla regulačnú architektúru, ktorá členským štátom umožní dosiahnuť uhlíkovú neutralitu zahrnutím našej energetickej rozmanitosti,“ odkázali štáty koncom roka európskej exekutíve.
Keď sa zákonodarcovia EÚ v roku 2023 dohodli na zvýšení cieľa EÚ v oblasti obnoviteľnej energie na rok 2030, projadrovej aliancii sa už podarilo presadiť, aby sa mohol vodík, ktorý mal byť pôvodne z čisto obnoviteľných zdrojov, vyrábať aj z jadrovej elektriny v krajinách, ktoré už majú nízkouhlíkový elektrický mix.
Kritici jadra upozorňujú, že energetický systém primárne založený na atómovej energii má iné nároky než ten, ktorého súčasťou sú prevažne obnoviteľné zdroje. Preto podľa nich nie je korektné hovoriť, že jadrová energia môže dopĺňať elektrinu vyrábanú z vetra a slnka, ktorá podlieha výkyvom počasia.
Jadrové reaktory sa totiž nemôžu jednoducho zapnúť a vypnúť, ako je to pri plynových turbínach, ktoré sa v súčasnosti využívajú na udržanie stability siete a vyváženie premenlivých dodávok z obnoviteľných zdrojov a majú výhľadovo prejsť na biopalivá.
Prevádzka veterných a solárnych fariem je podľa odporcov jadra zároveň lacnejšia než prevádzka atómových elektrární. Tým môžu obnoviteľné zdroje ponúkať nižšie ceny na trhoch s elektrinou a vytlačiť jadrovú energiu z prevádzky pri základnom zaťažení (baseload), ktoré potrebuje na splatenie svojich obrovských kapitálových nákladov.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies