BRATISLAVA - Vyplýva to z ankety, ktorú urobilo Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Paríži so Slovákmi žijúcimi vo Francúzsku a jej výsledky uverejnilo na sociálnej sieti.
Francúzi sú radi, ak nás nájdu na mape
"Odpoveď Francúzov na otázku o generálovi Štefánikovi, ktorý je jedným z dôležitých spojív francúzsko-slovenskej histórie, som tušila. Francúzi vo všeobecnosti sú radi, keď sa im vôbec podarí situovať Slovensko na mape Európy," uviedla Mária Danthine, medzinárodná koordinátorka a spisovateľka.
Opýtaní
Danthine sa tiež na Štefánika spýtala ľudí pracujúcich vo veľkých nadnárodných korporáciách, umelcov z rôznych častí Francúzska či ľudí rôznych vekových skupín a odpoveď bola podľa jej slov vždy rovnaká – o generálovi Štefánikovi nevedeli nič. "Povedzme si však úprimne, ktovie ako by dopadli odpovede na túto otázku aj medzi samotnými Slovákmi," doplnila.
Prepojenie národov
"Meno Milan Rastislav Štefánik je pre nás Slovákov v zahraničí veľmi známe. Osobne mi imponuje jeho prepojenie dvoch národov, ktoré má nadčasový charakter. Okrem jeho vedeckých znalostí sa dokázal presadiť na 'tunajšej' pôde a získal si srdcia domácich, čo je niekedy zložité," povedala riaditeľka školy a škôlky Petit Slavik Alžbeta de la Bouvrie.
Neučia sa o ňom
Ako ďalej skonštatovala, pri hľadaní poznatkov o generálovi Štefánikovi "vie súčasná generácia priemerne vzdelaných Francúzov len veľmi málo, ba priam nič" a s týmto faktom podľa nej vzniká pre krajanov, rodičov či pedagógov prirodzená úloha oboznamovania a šírenia vedomosti o tomto výnimočnom človekovi.
Pôsobenie Štefánika vo Francúzsku
Spisovateľka Andrea Salajová poznamenala, že o Štefánikovi nevie priemerne ani nadpriemerne vzdelaný Francúz ženského či mužského rodu absolútne nič. "V astronómii nezanechal hlbokú stopu a jeho kariéra vo francúzskej armáde bola príliš krátka a najmä zasvätená diplomatickým aktivitám v prospech krajov, s ktorými mali Francúzi len málo styčných bodov," zhodnotila. Ľudia jeho typu a jeho ambícií si podľa Salajovej odjakživa podávali kľučky na dverách kancelárií a bytov ministrov, diplomatov a iných štátnych úradníkov, prípadne ich manželiek, tých, ktorí im mohli byť užitoční.
Mnoho krajín malo "svojho" Štefánika
"Skúsme si predstaviť, ako veľmi to muselo vrieť v zákulisí Parížskej mierovej konferencie v roku 1919 a aké úsilie museli vyvíjať všetky zastúpené krajiny, aby sa im od víťazných mocností dostalo uznania ich národných a štátotvorných ambícií. Koľko srbských alebo rumunských Štefánikov tam muselo byť. A ako sa museli snažiť získať si pozornosť francúzskych či britských samoľúbych splnomocnencov," podotkla Salajová. Dodala, že je škoda, že Štefánikovi nebolo dopriate žiť o pár desaťročí viac a že ľudia nemali šancu vidieť jeho osobný a štátnický postoj a vývoj počas nasledujúcich udalostí, ktoré tak kruto vyskúšalo obrovské množstvo ľudí.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies