Genetická modifikácia u ľudských embryí je zasa o krok bližšie k realite. Americkí vedci použili jednu z metód genetického inžinierstva zvanú Crispr-Cas9 a podarilo sa im zmutovať gén, ktorý by inak u myší viedol k smrteľnému zlyhaniu pečene.
Podobná metóda by mohla fungovať aj u ľudí. Je ale otázkou etiky, či má veda do genetickej informácie zasahovať.
"Ideálne by bolo takto liečiť choroby, ktoré spôsobujú veľké komplikácie a úmrtí v období tesne okolo pôrodu, a proti ktorým momentálne nedisponujeme účinnými liekmi."
V článku v časopise Nature Medicine vysvetľuje americký tím vedcov, ako vykonal sériu pokusov, pri ktorých modifikoval gény myších embryí. Menil pritom jednotlivé páry báz - molekúl, ktoré v spojení tvoria základ DNA.
Metóda je veľmi účinná
Potom, čo vedci zistili, že je možné vykonávať zmeny na konkrétnom mieste v DNA pečeňových buniek myších embryí, sústredili sa na chorobu zvanú dedičná tyrozinémia 1. typu. Ide o genetické ochorenie, kvôli ktorému telo nedokáže správne štiepiť aminokyselinu zvanú tyrozín, a ktoré je bez patričnej liečby smrteľné.
"Nejde o vyložene zriedkavé ochorenie, u ľudí sa objavuje zhruba u 1 človeka zo 100-tisíc," povedal britskému denníku The Guardian William Peranteau z Detskej nemocnice vo Philadelphii v USA, ktorý sa na výskume podieľa.
Tím vzal myši s genetickou mutáciou, ktorá spôsobuje chorobu podobnú dedičnej tyrozinémii 1. typu, a rozmnožil ich, pričom samica dostávala liek.
Vedci potom 26 embryí naočkovali vírusom nesúcim genetické inštrukcie pre modifikáciu génov a 27 embryí rovnakým vírusom, ale bez tohto genetického nástroja. Po narodení malej myši už žiadne ďalšie lieky nedostávali, a vedci čakali, čo sa stane.
"Myši z druhej skupiny všetkých do troch týždňov uhynuli," povedal Peranteau. Avšak myši, u ktorých došlo k modifikácii, sa dožili konca štúdie vo veku 3 mesiacov a zdali sa byť úplne v poriadku, rovnako ako myši, ktorým vedci žiaden vírus nepichli a podávali im ďalej lieky. U samíc, ktoré malé myši porodili, neboli žiadne genetické mutácie viditeľné.
Kam to povedie?
Výskum môže priniesť veľký pokrok pre vedu a lekárstvo, kritici však varujú, že má tiež svoje riziká. Niektorí upozorňujú na príliš rýchle zmeny a obávajú sa možného zneužitia technológie, ktoré by ústilo v "programovanie" detí.
Je tiež otázkou, či sa zmeny v genetickej informácii neskôr v živote človeka neprejavia nejako negatívne. Čiernym scenárom by potom bolo odovzdanie "genetickej chyby" ďalším generáciám.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies