Rozhodla tak vláda na svojom streďajšom výjazdovom zasadnutí v Červenom Kláštore.
Gorali sa tak pridávajú k ďalším štrnástim menšinám, ktoré už na Slovensku máme. „Pre Goralov je to zadosťučinenie, pretože na Slovensku žijeme celé stáročia. Vyznávame hodnoty ako pracovitosť, zodpovednosť, rodina či viera v Boha. Chceme, aby goralská kultúra ostala zachovaná aj pre ďalšie generácie,“ uviedol starosta Ždiaru Pavol Bekeš za goralskú komunitu, ktorá rozhodnutie vlády uvítala ako významný krok k zachovaniu ich kultúry a tradícií.
V praxi to znamená, že odteraz bude pre Goralov oveľa jednoduchšie získať finančnú podporu na rôzne podujatia, spojené s goralskou kultúrou, predovšetkým ich jedinečným folklórom.
Za Gorala bol v stredu symbolicky prijatý a pasovaný aj samotný premiér Róbert Fico - valaškou, ktorá je pre Goralov symbolom ochrany. V minulosti boli za Goralov pasovaní už aj Robert Kaliňák a Rudolf Schuster.
Gorali žiadali o oficiálne uznanie ako menšiny už v roku 2023. Kultúra goralskej menšiny, ku ktorej sa hlási cca 70 tisíc ľudí na Slovensku je už od r. 2021 súčasťou nehmotného kultúrneho dedičstva. Je typická predovšetkým bohatými krojmi s nápadnými klobúkmi, rezkými aj ťahavými skladbami a ľúbozvučným nárečím, vychádza z pastiersko-valaských tradícií.
Slovo gorali znamená pôvodne horali a vzťahuje sa k faktu, že sú to ľudia z horských oblastí, žijú historicky (už od 14. storočia) na česko-poľsko-slovenskom pomedzí medzi českým Jablunkovom a severným Spišom. Dnes majú svoje zastúpenie vo viac ako 80 obciach na Zamagurí, Spiši, hornej Orave, horných Kysuciach, ale aj na Horehroní, Liptove, Gemeri a Šariši.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies