NEW YORK - Veľmi populárny spevák a herec Harry Belafonte, ktorý priniesol jamajskú hudbu do hlavného prúdu USA, zomiera vo veku 96 rokov. Preslávil sa najmä tým, že využil svoju hudobnú platformu na boj za občianske práva.
Harry Belafonte, nesmierne kreatívny a populárny umelec, ktorý priniesol karibskú hudbu do amerického mainstreamu, zomrel. Včera ráno (utorok, 25. apríla) ho našli mŕtveho vo svojom dome na Manhattane na Upper West Side. Uviedol to jeho dlhoročný hovorca Ken Sunshine, ktorý tiež potvrdil príčinu jeho smrti ako kongestívne zlyhanie srdca. Mal neuveriteľných 96 rokov.
Narodil sa jamajským prisťahovalcom 1. marca 1927 v Harleme a svoje detstvo ,,rozdelil" medzi New York a vlasť svojich rodičov. Slúžil v námorníctve počas druhej svetovej vojny a spriatelil sa s vtedy bojujúcim hercom Sydney Poitierom, keď po návrate na americkú pôdu pracoval ako pomocník vrátnika. Spolu začali vystupovať v American Negro Theatre a navštevovali hodiny herectva v The New School spolu s Marlonom Brandom, Walterom Matthauom, Beou Arthurom a Tonym Curtisom.
predstavenie v American Negro Theatre v 40. rokoch, kde vystupoval aj Harry Belafonte
V čase vydania svojho prvého albumu v roku 1954 už bol Belafonte hviezdou legendárneho divadla Broadway. V roku 1956 vydal dve nahrávky číslo 1, z ktorých obe boli certifikované ako zlaté od Asociácie nahrávacieho priemyslu Ameriky. Calypso, jeho tretí štúdiový album, ktorý je dodnes jeho najpopulárnejším, obsahuje obrovský medzinárodný hit Banana Boat (Day-O). Celkovo vydal až vyše 30 štúdiových LP a osem live albumov. Objavil sa aj vo viac ako 30 celovečerných filmoch, vrátane klasického filmu Island in the Sun z roku 1957, ktorý bol v čase svojho uvedenia kontroverzný kvôli zobrazeniu medzirasovej romantiky na obrazovke.
live verzia medzinárodného hitu Banana Boat (Day-O) od Harryho Belafonte
Okrem javiska a obrazovky bol Belafonte horlivým aktivistom, ktorý využíval svoju pozíciu karibsko-americkej supercelebrity na boj za občianske práva. Ako priateľa reverenda Dr. Martina Luthera Kinga jr., prepustili jeho a ďalších vodcov hnutia pri viacerých príležitostiach z väzenia, Belafonte ho hostil vo svojom byte, keď cestoval do New Yorku, pripojil sa k nemu v marci 1963 vo Washingtone, a pomáhal podporovať jeho deti po jeho zavraždení v roku 1968. (Súd medzi Belafontem a tromi deťmi Dr. Kinga kvôli niekoľkým dokumentom zosnulého reverenda bol v roku 2014 mimosúdne urovnaný, pričom Belafonte si ponechal majetok.) Taktiež pomohol financovať niektoré z dôležitých projektov hnutia, od konferencie Dr. King's Southern Christian Leadership Conference až po Študentský nenásilný koordinačný výbor.
Vo svojom humanitárnom úsilí pokračoval aj po 60-tych rokoch. Neskôr podporil kultúrny bojkot Južnej Afriky v 80. rokoch a pomohol zorganizovať slávny koncert Live Aid z roku 1985, benefičnú show na boj proti hladomoru v Afrike. V roku 1987 sa stal veľvyslancom dobrej vôle UNICEF.
Harry Belafonte ako veľvyslanec UNICEF
V neskorších rokoch bol ostrým kritikom vojny v Iraku a nazval Georgea W. Busha „najväčším teroristom na svete“. Podobne ,,štipľavú" kritiku ponúkol hlboko zarytým republikánskym darcom, ako sú Koch Brothers a nedávno Donald Trump.
Belafonte bol ženatý trikrát: s Marguerite Byrdovou v roku 1948, s Julie Robinsonovou v roku 1957 a s Pamelou Frankovou v roku 2008. Zostal po ňom syn Frank, ako aj dve deti z každého z jeho prvých dvoch manželstiev (Adrienne Biesemeyer a Shari Belafonte s Byrdovou, Gina a David Belafonte s Robinsonovou), dve nevlastné deti z jeho tretieho manželstva (Sarah a Lindsey Frank) a osem vnúčat.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies