Herečka Annie Girardotová bola najväčším talentom povojnovej éry

Annie Girardotová sa narodila 25. októbra 1931 v Paríži vo Francúzsku. Druhú svetovú vojnu prežila s matkou a bratom v Normandii. Otec zomrel, keď mala len dva roky. Už ako dieťa chcela hrať, ale rovnako ako matka sa najskôr stala zdravotnou sestrou. Popri práci navštevovala dramatické kurzy, neskôr začala študovať herectvo na konzervatóriu. Keď v roku 1956 zažiarila na doskách parížskej Comédie Francaise básnik Jean Cocteau, sa o herečke vyjadril ako o najväčšom talente povojnovej éry.

V tom istom roku sa stala laureátkou Ceny Suzanne Bianchettiovej ako herecký objav za úlohu Gisely, ktorá pomáha trojici študentov vydierať profesora v dráme L'Homme aux clefs d'or (Muž so zlatými kľúčmi, 1956). Taliansky režisér Luchino Visconti herečku obsadil do hlavnej úlohy v sociálnej dráme Rocco e i suoi fratelli (Rocco a jeho bratia, 1960), v ktorej si zahrala nešťastnú milánsku prostitútku Nadiu. Film bol prelomovým nielen v jej profesionálnom, ale i súkromnom živote – jeden z hereckých partnerov Renato Salvatori sa stal jej osudovým mužom.

Medzinárodné ocenenie v podobe Volpiho pohára na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v talianskych Benátkach jej priniesla rola osamelej Kay, prežívajúcej krátke citové vzplanutie k francúzskemu hercovi v komornej melodráme podľa románu Georgesa Simenona Trois chambres a Manhattan (Tri izby na Manhattane, 1965).

Pôsobivý výkon ocenený Césarom potvrdila herečka aj v úlohe renomovanej lekárky v psychologickej dráme Docteur Françoise Gailland (Najcennejšie čo mám, 1976) v réžii Luca Bertucelliho.

Divákov nesklamala ani v komediálne ladených filmoch ako Erotissimo (1969), Les Novices (Novicky, 1970), Tendre poulet (Nežné kura, 1978), Le Cavaleur (Sukničkár, 1979) či On a volé la cuisse de Jupiter (Ukradli torzo Jupitera, 1980).

V 80. rokoch minulého storočia prežila osobnú krízu. Skrachovalo divadlo, ktoré mala prenajaté so svojím partnerom Bobom Decoutom. Tlač spochybňovala jej umeleckú poctivosť a mala navyše problémy s dcérou. Kvôli tomu všetkému načas prestala hrať. Neskôr sa ale opäť pred filmovú kameru vrátila.

Filmové ceny jej vyniesli filmy Les Misérables (Bedári, 1995) a La Pianiste (Pianistka, 2002).

Na Slovensku sa meno Annie Girardotovej spája s menom herca Ivana Palúcha, s ktorým si spolu zahrali vo filme juhoslovanského režiséra Alexandra Petroviča Biče skoro propast sveta (Čoskoro bude koniec sveta, 1969).

Filmový svet nadaná Annie Girardotová opustila po Alzheimerovej chorobe 28. februára 2011 v rodnom Paríži.

"Francúzska kinematografia ovdovela", týmito slovami komentoval smrť herečky vtedajší francúzsky minister kultúry Fréderic Mitterrand.