Po prvý raz od jeho smrti v roku 1882 bola pôsobivá knižnica Charlesa Darwina prakticky znovu zostavená, aby odhalila množstvo kníh, brožúr a časopisov, ktoré tento vplyvný prírodovedec citoval a čítal.
Darwin, autor mnohých diel, je pravdepodobne najznámejší vďaka svojej knihe O pôvode druhov z roku 1859, ktorá svetu predstavila základný vedecký koncept evolúcie.
Pri príležitosti 215. výročia Darwinových narodenín, ktoré pripadajú na 12. februára vydal výskumný tím, ktorý stojí za projektom Darwin Online, 300-stranový katalóg zhromažďujúci pôvodných 7 400 titulov a 13 000 zväzkov, ktoré Darwin pôvodne vlastnil. Katalóg obsahuje 9 300 odkazov na kópie obsahu knižnice, ktoré sú k dispozícii zadarmo online a vyzývajú verejnosť, aby si prezrela, čo Darwin čítal.
"Tento bezprecedentne podrobný pohľad na kompletnú Darwinovu knižnicu umožňuje viac ako kedykoľvek predtým oceniť, že nebol izolovanou osobnosťou pracujúcou osamote, ale odborníkom svojej doby, ktorý staval na dômyselných vedeckých poznatkoch a štúdiách a ďalších vedomostiach tisícov ľudí. Veľkosť a rozsah diel v knižnici skutočne ozrejmuje mimoriadny rozsah Darwinovho výskumu prác iných," povedal vedúci projektu Dr. John van Wyhe, historik vedy na Národnej univerzite v Singapure.
Keď Darwin žil, viedol si dôkladné záznamy o svojej knižnici vrátane 426-stranového ručne písaného Katalógu knižnice Charlesa Darwina, ktorý zostavil v roku 1875. Po Darwinovej smrti sa jeho knižnica pôvodne zachovala a zaznamenala. Časom sa však veľká časť jej obsahu stratila alebo skončila niekde inde.
Dve hlavné zbierky s 1 480 knihami boli uložené na univerzite v Cambridge a v Down House, Darwinovom rodinnom dome v anglickom Downe, ktorý je naďalej prístupný verejnosti. Tieto zbierky však obsahovali len približne 15 % pôvodnej knižnice. Po tom, ako van Wyhe a jeho kolegovia dostali listy od výskumníkov a verejnosti, v ktorých sa pýtali na konkrétne tituly z Darwinovej knižnice, začali v roku 2007 s projektom jej virtuálnej rekonštrukcie.
"Vedci skúmajú Darwinov život a dielo už viac ako sto rokov," povedal van Wyhe. "Jedným z najdôležitejších prvkov pri pochopení Darwinových teórií sú jeho zdroje - publikácie iných autorov, ktoré používal pri svojom výskume," dodal.
Napriek disciplinovanému vedeniu záznamov Darwin používal skrátené alebo nejasné spôsoby označovania časopisov a brožúr vo svojej zbierke, pričom v mnohých záznamoch chýbali autori, dátumy alebo zdroje.
Projektový tím prešiel každý kúsok papiera, ktorý sa objavil počas pátrania. Písané rodinné dokumenty a listy, Darwinove zápisníky, denníky jeho manželky či zoznamy učencov spísané pred sto rokmi. Porovnaním všetkých dokumentov výskumníci našli tisíce doteraz neznámych titulov vrátane viazaných kníh, neviazaných zväzkov a brožúr. Popri tom sa tiež zamerali na tituly predané na aukciách za posledných 100 rokov aby zistili, kde sa nachádzajú.
"Bolo to ako 5 000 malých detektívnych príbehov - snažiť sa zistiť, ktorého autora alebo článok Darwin zaznamenal, že má - je radosť trafiť zlato a nájsť presný zdroj, na ktorý sa odvolával," povedal van Wyhe. "Teraz môžeme ukázať, že pôvodne ich mal vo svojej impozantnej knižnici oveľa viac."
Darwin mal prirodzene množstvo titulov, ktoré sa týkali jeho hlavných vedeckých záujmov, ako napríklad biológie a geológie. Vlastnil kópiu článku, ktorého autorom bol ornitológ John James Audubon, s názvom Opis zvykov bučiaka tureckého (Vultura aura), najmä s cieľom vyvrátiť všeobecne rozšírený názor o jeho mimoriadnej čuchovej schopnosti.
Článok, ktorý sa predal na aukcii v roku 1975, poslúžil ako inšpirácia pre jeden z Darwinových výskumov počas plavby na lodi HMS Beagle. V roku 1831 bol najatý ako prírodovedec a plavil sa po Južnej Amerike a okolitých ostrovoch vrátane Galapág, aby skúmal a zbieral rastliny a živočíchy.
Taktiež vlastnil výtlačok knihy Explorations and Adventures in Equatorial Africa, ktorej autorom bol Paul Du Chaillu. Tento zoológ ako prvý Európan opísal gorily vo voľnej prírode počas expedícií do Afriky v 50. rokoch 19. storočia. Darwinova zbierka obsahovala aj nemecké periodikum, ktoré v roku 1877 odhalilo prvé publikované fotografie baktérií.
Darwin čítal aj filozofov, napríklad Johna Stuarta Milla a Augusta Comta, a mal množstvo prác o psychológii, náboženstve, umení, histórii, cestovaní, poľnohospodárstve a chove a správaní zvierat.
"Takmer polovica kníh bola napísaná vo francúzštine, nemčine, taliančine, holandčine, dánčine, latinčine, španielčine a švédčine - prekvapujúce zistenie vzhľadom na to, že Darwin bol známy ako slabý jazykovedec so zlým sluchom pre jazyky," povedal van Wyhe.
"Bol to veľmi vzdelaný človek, ktorý sa v škole učil starogréčtinu a latinčinu, ako aj francúzštinu," povedal van Wyhe. "Neskôr sa naučil španielsky a trochu portugalsky pre plavbu lode Beagle a sám sa naučil (pomocou slovníkov) čítať nemecky a taliansky a rovnakým spôsobom sa nejako dostal aj k ďalším jazykom. To svedčí o tom, aký bol odhodlaný zistiť, čo publikovali iní vedci, a získať z toho informácie dôležité pre svoje teórie," dodal.
Existujú aj dôkazy, že Darwin čítal cestopisy objaviteľov a misionárov, aby pochopil gestá používané rôznymi etnickými skupinami. Taktiež rád čítal aj romány. V roku 2019 sa na aukcii objavil výtlačok Elizabeth Gaskellovej Manželky a dcéry, ktorý vyšiel knižne v roku 1866, s poznámkou: "Táto kniha bola veľmi obľúbenou knihou Charlesa Darwina a poslednou knihou, ktorú čítal nahlas." Preskúmanie Darwinovej eklektickej knižnice ukáže rôzne stránky vedca a umožní ľuďom nahliadnuť do toho, aký bol Darwin ako človek.
"Práve to môže knižnica ukázať. Namiesto toho, aby človek vychádzal z toho, ktorých autorov Darwin čítal, každý si teraz môže prelistovať celú jeho knižnicu. Vzbudzuje to dojem, že bol vášnivým čitateľom a prešiel úžasné množstvo diel," dodal van Wyhe.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies