Prostitútka nie je žena, ktorá sa teší obľube. Nie je populárna, na verejnosti sa s ňou slušný človek pre istotu a pre pokoj svedomia radšej ani neukazuje. Ten, čo si názor na okolité dianie pridržiava v srdci, si trikrát zahryzne do jazyka, než by nejakej neviestke venoval slovo-dve, hoci vnútro má preplnené všakovakými urážlivými počastovaniami. Ten, čo je odvážnejší, sa nehanbí premenovať ju a predbiehať sa v tom, ako čo najviac dať najavo nielen odpor, ale aj pohŕdanie a vymedzenie toho, kam patrí ona a kam zvyšok zdravej spoločnosti.
Nezabudne sa
Aj ona, Rachab, taká bola. Živila sa ako neviestka a v krajine, ktorú obývala, bolo známe miesto jej bydliska. Vedelo sa, kde a ako ju vyhľadať. Jej osudom malo byť doživotné predávanie tela, až kým by jej zovňajšok nebol natoľko zničený, že by pohľad na ňu nepriťahoval, ale odpudzoval. Boh si ju však vyvolil a určil jej neotrasiteľné miesto v dejinách. Už nikdy viac sa na ňu nezabudne.
Vyzvedači
Izraelskému ľudu bol stanovený nový vodca. Stal sa ním Jozue, tomu Boh neprestajne pripomínal, že má byť smelý a nemá strácať udatnosť ani uprostred krutého boja. Sľub vyvolenému národu sa vyriekol už dávno - Izrael si má podrobovať územia, nepriatelia sa pred ním budú plaziť a pozdvihne sa tak bázeň pred Bohom.
Aj Jericho bolo na zozname miest, aj ono mesto bolo potrebné dobyť a podmaniť si skrz-naskrz. Jozue, zjavne muž prefíkaný a stojaci v múdrosti, zvolil dobre premyslenú taktiku. Nech najskôr do mesta vojde zopár mužov, budú to vyzvedači z ľudu a tí sa popozerajú, ako prebieha tamojší život.
U Rachab
Vyzvedať sa teda vybrali dvaja muži, a len čo vošli do Jericha, ubytovali sa v dome neviestky Rachab. Tým, aké miesto bolo vybrané za dočasné riešenie, sa povedalo viac ako dosť. Pre mužov zaiste nebolo tajomstvom, čím sa Rachab živí, napriek tomu sa jej nevyhli, neopľuli ju a neponížili odmietnutím. Postojom jej priniesli pripomienku neodsudzujúcej a bezpodmienečnej lásky, akú má Boh. A ona? Muselo to na ňu zapôsobiť a preniknúť jej do najhlbšej časti, inak by neriskovala život.
Klamstvo ju zachránilo
Kráľ Jericha sa dopočul o príchode vyzvedačov a ihneď sa pokúšal zasiahnuť. Poslal neviestke odkaz, nech mužov vydá a nezatajuje, lebo je verejne známe, že ich pohostila. Rachab síce nezaprela, že sa s nimi stretla, ba čo viac, že sklonili hlavy pod jej strechu, ale zaklamala. Povedala, že už odišli a vraj sa majú bojaschopní obyvatelia mesta poponáhľať, pretože ich ešte môžu dostihnúť na tom a tom úseku.
Keď sa potom presvedčila, že lož sa nevyzradila, uzatvorila s vyzvedačmi dohodu. Tak ako ona pomohla im, mohli by aj oni preukázať milosrdenstvo jej. Dobre počula zvesť o tom Bohu, v ktorého veria a je si istá, že je skutočný a hodný toho, aby sa pred ním sklonilo. Tak teda nech nezahynie ani ona, ani nijaký člen jej rodiny, keď sa ľud prisunie k Jerichu, aby si ho podrobil.
A špehovia súhlasili. Na znamenie toho, že spojenectvo bolo riadne uzatvorené, si Rachab priviazala o oblok červený motúz.
Napokon mal príbeh koniec šťastný-prešťastný. Jericho sa dostalo do vlastníctva Izraela a Rachab a jej rodina vyviazli bez najmenšieho škrabanca. Bývalá neviestka sa natrvalo usadila ako súčasť vyvoleného ľudu. Že mala poškvrnenú minulosť? Na tom nezáležalo, veď Boh jej ponúkol príležitosť začiatku bez niekdajšieho zahanbenia.
Uverila a vďaka tomu sa zmienka o nej nevymazala a nevymaže z Biblie. Je dávaná ako príklad dôvery, pretože to bola jednoducho žena viery.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies