Hoci im nechýbal majetok, priateľov nemávali a aj pokoj v spánku sa im vyhol. Na smrť posielali kati aj nevinných

Prešporskí kati zdedili vážené postavenie po otcoch, lebo tak to bolo, že čo otec robil, potom prebral syn a generácie medzi sebou vytvárali prepojenia.

Len jedno sa dalo považovať za zlé, že aj keď povesť v širšom okolí mávali dobrú, veď mesto sa oslobodzovalo od zla a dávalo viac miesta dobru, čo je celkom iste ušľachtilé, ale predsa len existovala akási priepasť, akési jasné predelenie, ktoré vravelo, že ako kati si vykonávajú svoje svedomito, ale za priateľov ich veru nikto nechce.

Poverčiví

Vtedajší ľud inklinoval k poverám, a práve pre poverčivosť sa viacerými opatreniami zabezpečovali tak, aby s katom neprišli do styku priveľmi. V krčme mal kat stôl, za ktorý si sadal len on sám, v kostole mu zasa bola vyhradená osamelá lavica. I keď prechádzal ulicou, pre istotu sa okoloidúci nedívali, klopili pohľady, a to najmä ženy zo strachu. Keď totiž hovoríme o stredoveku, ktorému právom patrí prívlastok temný, jednako žilo viac takých, čo mali pre nejakú vec tmavšie svedomie, a jednako sa veľmi prísne kárali bosorky. Ešte to tak, aby nejaká žena bola odsúdená za strigu, veď to svet neslýchal, aby sa toľko práve po nich striehlo. Kati v tom mali priam obľubu, vraj vycítili čarodejnice a na popravách sa správali tak, ako sa pri ich povolaní aj očakávalo.

Majetní

Kati disponovali majetkom, aj adresa sa im ušla lukratívna, pobývali tam, kde v súčasnosti sídli radnica. Vtedy tam vyčnieval žalár, a kati mali, predstavte si, hneď vedľa svojho príbytku aj mučiareň. Aké to asi bolo takto žiť, aké asi vedľa takého miesta zaspávať? Jedno je isté, že na sobáš s nimi sa nedala nahovoriť každá, lebo hoci by ho aj milovala najviac zo všetkých, musela sa pripraviť na osud opustenej, musela sa vyrovnať s tým, že priateľky sa jej vyhnú a aj príbuzní budú odmeranejší. A ešte jedno bolo vskutku nepríjemné, že od katovej nevesty sa žiadalo, aby bola užitočná a pomáhala napríklad aj pri mučení, iné zamestnanie mať, chuderka, nemohla.

Vedel to

Kat popravy nevykonával len tak, ale na popud mestských pánov, a vždy mu bolo treba zachovať poslušnosť. Vedel, dobre vedel, že niektorí odvisli nespravodlivo, ale i tak zomreli, i tak naposledy vydýchli, hoci nič zlé nespáchali. Možno sa len niekomu znepáčili, možno len...

Poprava

Čo sa popravy týka, len čo sa nejaká ohlásila, strhla sa hotová trma-vrma. Ľudia prichádzali radi, vnímali to pozitívnejšie, ako keby im nejakí umelci predvádzali divadelné predstavenia. Dni sa naplánovali tak, aby sa nepracovalo, keď kati popravovali, bolo nutné, aby mali ostatní voľno a dokonca ani deti neboli pri sledovaní výnimkou. Odvšadiaľ sa ozýval krik, k dispozícii boli stánky s občerstvením a nikto neprejavoval nič, iba ak nejaké divácke ovácie bez štipky empatie.

Tresty

Trestalo sa najčastejšie tak, že vinníka obesili na šibenici, ale našli sa aj iné, topilo sa, stínali sa hlavy, upaľovalo či lámalo na kolese.

Pri topení sa uplatňovala hlúposť, lebo do vody boli posielané ženy, údajné čarodejnice a všetci čakali na to, aký ju stihne koniec. Skúšala sa nevina, lebo ak telo obvinenej vyplávalo nad hladinu, je celkom iste spriahnutá s peklom a zasluhuje si smrť. To znamená, že podľa týchto kritérií nebola nevinná ani jedna a vždy sa mohlo počítať so skonom, ibaže vtedajší mešťania i tak s napätím civeli, či náhodou tentoraz, aspoň jediný raz, nezasiahne Boh a ženu nezachráni.