Hovorili mu všelijak, ale zvyčajne nie vôbec pekne a zrejme ani on sám si neveril. Visel na ňom pomyselný nápis, podčiarknutý každým zlyhaním, ktoré sa na neho kedy nalepilo, aby náhodou nezabudol, že z neho nikdy nič nebude, že jeho minulosť je raz taká. Ale verte či nie, napokon prelomil všetko a nálepky, čo mu ľudia dávali, zo seba bez najmenšieho problému strhol.
O kom to píšem? Volá sa Ben Carson, a ak aj presne neviete, kto to je, je takmer isté, že jeho meno ste už niekedy započuli. Dnes je známy ako vynikajúci detský neurochirurg, vraj mu boli dané zlaté ruky a brilantný um, ale tak pekne sa to nezačalo, veď už som vám aj niečo naznačila.
Chudobný
Prvou vecou, ťažkou vecou, bola skutočnosť, že sa narodil do veľkej chudoby. Jeho matka nemala nijaké vzdelanie, vlastne vychodila len tri triedy základnej školy, čo dosť naznačuje. Bola jednoduchá, a svojho manžela si vybrala zle, čo ale ani nemožno zazlievať, lebo áno, teraz príde veľký šok, vydala sa ako 13-ročná.
Ben Carson dovŕšil osem rokov, keď sa mu rodičia rozvádzali a o pozornosť matky sa delil ešte s bratom. Pravda, v dome sa nežilo ktovieako vrúcne, niežeby ona svojich chlapcov neľúbila, naopak, ale keďže celú domácnosť zabezpečovala sama, vzala si na plecia tri zamestnania.
Nedarilo sa mu
Ben nebol nijaký miláčik triedy, naopak, v škole sa mu vôbec, ale vôbec nedarilo. Svedčí o tom i fakt, že v piatom ročníku si získal nelichotivé prvenstvo, jednoznačne mal najhoršie známky zo všetkých. Spolužiaci ho častovali prezývkami, najčastejšie na neho pokrikovali, že je blbec. Ben to zvládal tak, ako vedel, väčšinou s výbuchmi hnevu a prejavovala sa u neho náladovosť. Skoro ako na hojdačke, raz dole, potom hore, ale častejšie dole. Skoro vždy dole.
Nie ľahostajná
Jeho matka, vedomá si toho, že takto to nemôže ďalej pokračovať, prosila Boha o pomoc, modlila sa a vzala situáciu do rúk. Nemávla nad tým rukou, jej nedostatok vzdelania jej nezatvoril oči, nie, pre svojho milovaného chlapčeka chcela viac, oveľa viac. Doma teda zaviedla prísny režim, sledovanie televízie bolo vylúčené. Ani len hrať sa nemohli, až pokým si neporobili všetky úlohy a každý týždeň boli nútení obaja chlapci, teda Ben aj jeho brat, spísať dva referáty do čitateľského denníka. Nijaké výhovorky, nič ju neobmäkčilo, vytýčila si cieľ a nedala si pokoj. Museli čítať knihy, museli drieť, museli sa naučiť disciplíne. Museli sa naučiť, že je všetko možné, pokiaľ budú usilovne pracovať.
Nie blbec
Na Bena to malo účinok, začal si naplno uvedomovať, že nie je blbec, hoci ho tak volajú. Skrotil hnev, a aj sa spriatelil s rovesníkmi. A, samozrejme, známky si tiež výrazne zlepšil!
Zmaturoval s vyznamenaním, aj univerzitu dokončil úspešne. Stal sa najmladším primárom v histórii nemocnice v Baltimore, zlepšoval sa, zdokonaľoval, a keď prednášal, nezabudol podotknúť poslucháčom, aby sa nevzdávali. Lebo nech na nás lepia akékoľvek nálepky, nie sme tým, kým tvrdia, že sme. Môžeme viac a aj máme robiť viac.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies