Žilinská synoda má nespochybniteľné miesto v dejinách Slovákov

Žilinská synoda má nespochybniteľné miesto v dejinách Slovákov. Na slávnostnom zhromaždení pri príležitosti 400. výročia Žilinskej synody to dnes v Žiline skonštatoval prezident SR Ivan Gašparovič.
„Štrnásť generácií evanjelikov prispievalo od reformného procesu zo 16. storočia v Uhorsku prácou vo vede a kultúre k upevneniu slovanstva a vôbec Slovenska v Európe. Evanjelici boli tí, ktorí slovenskému národu dali veľa spisovateľov, básnikov a vedcov. A preto som presvedčený, že pripomínať si týchto 400 rokov je pre nás skoro povinnosťou,“ povedal Gašparovič.
Generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku Miloš Klátik pripomenul, že Žilinská synoda prvýkrát inštitucionalizovala evanjelickú cirkev na tom treťom, najvyššom stupni. „Neboli len cirkevné zbory a senioráty, ale už aj tri superintendencie na čele s tromi superintendantmi a jeden z najvýznamnejších je Eliáš Láni z neďalekej Bytče. Význam pre našu cirkev v dnešnej dobe má veľký a kľúčový, lebo zabezpečila aj vnútorný rozmer. Viazanosť na písmo sväté a vysvetľovanie v duchu symbolických kníh,“ uviedol Klátik.
Podľa žilinského evanjelického farára Mariána Kaňucha sa cirkevný zbor na 400. výročie Žilinskej synody pripravoval už niekoľko rokov. „Presne na výročie synody sme v marci pripravili v našom cirkevnom zbore niekoľko podujatí, aby ľudia mohli spoznať význam Žilinskej synody. Pre mňa osobne je to vzácna vec a je to svojím spôsobom česť byť farárom v Žiline práve v čase, kedy sú zraky celého evanjelického Slovenska upreté na Žilinu. Chceme si to čo najdôstojnejšie pripomenúť, aby si mnohí ľudia uvedomili význam Žilinskej synody, ktorá obsahom a symbolom nebola len čisto cirkevná, ale mala veľký dopad aj na vtedajšiu spoločnosť,“ dodal Kaňuch.
Žilinská synoda sa konala 28. až 30. marca 1610 v Žiline. Bola prvou zákonodarnou synodou evanjelickej cirkvi na území dnešného Slovenska. Prijala prvé zákony, čím sa položili pevné základy pre vytvorenie samostatnej cirkevnej provincie evanjelikov v Hornom Uhorsku. Súčasne táto synoda znamenala prvé inštitucionálne uznanie slovenskosti istého územia vtedajšieho Uhorska a tak sa stala dôležitým medzníkom pre celý slovenský národ. Zvolili na nej aj prvých superintendentov (biskupov) evanjelickej cirkvi, ktorými sa stali Eliáš Láni, Samuel Melík a Izák Abrahamides. Na synode sa zúčastnilo 20 zástupcov šľachty, traja zástupcovia kráľovských miest Bratislava a Modra, ako aj 28 farárov a seniorov z desiatich hornouhorských stolíc. Ústrednými postavami Žilinskej synody boli gróf palatín Juraj Turzo a Eliáš Láni, senior Hornotrenčianskeho seniorátu a farár v Bytči.
Počas osláv 400. výročia Žilinskej synody v dňoch 29. júna - 5. júla sa konajú početné duchovné, kultúrne i športové podujatia. Sú medzi nimi koncerty, výstavy, akadémie, diskusné kluby, prednášky, prezentácia cirkevných spevokolov, škôl, divadelné vystúpenia, podujatia pre mládež a iné.
Oslavy 400. výročia konania Žilinskej synody organizuje ECAV na Slovensku v spolupráci s mestom Žilina a Žilinským samosprávnym krajom. Hlavné podujatia sa uskutočnia v Žiline, viaceré budú v Bytči - meste spätom so životom palatína Juraja Turzu a Eliáša Lániho a na ďalších miestach.
Nad oslavami prevzali záštitu prezident SR Ivan Gašparovič, predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár a primátor mesta Žilina Ivan Harman.


Zdroj: TASR