Rozchod, aspoň pokiaľ je verejne známe, nie je záležitosť, ktorá by sa dala označiť za príjemnú. Iste, nepopierateľné je, že so sebou dokáže priniesť aj vrecúško potešenia, najmä ak rozchádzajúci sa utrpeli vo vzťahu viac škody ako šťastia, ale tak či tak, je to akési konečné.
Koniec jedného príbehu. Bodka za jednou a zvyčajne aj dlhšou kapitolou. Zbohom za minulými dňami, ktoré aj v prítomnosti ešte voňajú, chutia a už sa nebudú dať zmazať. Človek premýšľa, ako rozchod vykonať s čo najmenšou dávkou bolesti, ako si zachovať slušnosť, úprimnosť, ale aj jasnosť vo vyjadrovaní. Nikto nekalkuluje, nesnaží sa rozchodovú reč poňať originálne. Teda, až na výnimky, ktoré... Ale nebudem predbiehať.
Francesca Battistelli
Speváčka
Ak napíšem meno Francesca Battistelli, zrejme málokomu v očiach svitne porozumenie. Väčšina pokrúti hlavou s tichou otázkou: „A to je kto?“ Vyčítať sa to nedá, je síce slávna, ale viac sú ňou unesení znalci kresťanskej hudby pochádzajúcej zo zahraničia. Veru tak, Francesca spieva anjelsky, jej texty sú hlboké a poukazujúce na prameň života, ktorým je Boh a len On sám.
Pieseň
Jej pieseň, ktorá je trefne pomenovaná The Breakup Song, (teda rozchodová), slúži ako motivácia. Ona sa nerozchádza s mužom, ba ani sa v nej nerozoberá akákoľvek inakšia láska. Vyjadrila jednoducho a výstižne, že je najvyšší čas, aby strach opustil miesto v srdci a vydal sa na iné miesta, ďaleko od nej. Hneď na úvod vyznáva, že je unavená, nesmierne unavená zo strachovania sa. „Hovoríš mi, kto nie som, ako keby si ma poznal. Ale hádaj čo? Ja viem, kto som! Viem, že som silná a som slobodná. Moja identita je v Bohu, takže, strach, nikdy tu nebudeš vítaný,“ spieva Francesca Battistelli a nie je možné s ňou nesúhlasiť.
Strach
Strach je klamár, ale Boh má kľúč od pravdy. Strach kladie otázky, ale odpovede nepozná. Strach zvádza z cesty, ale Boh vedie priamo a do bezpečia. Strach prináša únavu, ale Boh rozdáva silu a obnovuje mladosť. Strach berie nádej, Boh ju, naopak, vylieva hojne a do sýtosti. Strach nevie nič, ale Boh je vševediaci.
Aj preto Francesca Battistelli na konci piesne vyslovuje výzvu pre každého, kto je tiež odhodlaný prestať sa báť. Vraj kohokoľvek sa to týka, má spievať s ňou. Nuž, tomu sa vraví rozchod, čo sa oplatí.
Prečítajte si tiež: NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE: Boh drží vo svojej moci kladivá, pílky, kvety aj srdcia
Zbohom
Keď sa ale vraví o rozchode, potom mám aj iné návrhy, veď nielen strachu treba zamávať na rozlúčku. Ponúkam ešte svoju, síce nespevavú verziu vecí, ktoré by sme mali raz a navždy odohnať. Po prvé, nech je na rozchod vyzvaná aj neúprimnosť. Pravda pôsobí kruto, až neznesiteľne tvrdo, ale aspoň nikoho nenecháva chodiť v temnote. Nevedomosť zatvára oči a spôsobuje, že sa aj z múdreho robí hlupák. Boh nikdy nevyslovuje lož a rád by videl, ako Ho napodobňujeme.
Po druhé, na odchod by sa mohla odobrať aj sebaľútosť. Mať večernú párty, na ktorú nepozveme nikoho, iba seba a svoje boliestky, sa môže zdať ako potrebné a dokonca chvíľami i prinášajúce úľavu. Keď sa ale raz dostaneme blízko sebaľútosti, tak ľahko nás z pazúrov nepustí. Sebaľútosť rada vyťahuje zlú minulosť a ťažkú prítomnosť, pričom ale nerozdáva rady, ako by sa dalo čosi zmeniť. Boh poskytuje útechu a súčasne je On i návodom, ako prekonať terajšiu situáciu a poučiť sa, začať od začiatku.
Po tretie, na odpočinok nech odkráča aj horkosť. Žiť s ňou je hotový kríž, ktorý ale niesť nemusíme. Horkosť zbavuje dušu citov, Boh chce nahradiť jej moc svojou láskou. Po štvrté, zbohom patrí aj vine. Dopúšťame sa prešľapov, to je zrejmé a nenarodil sa nikto, kto by sa niečím neprevinil. Neustále však omieľať, v čom sme padli, je len stratou času, ktorý môžeme využiť oveľa bohatšie. Zhrešili sme? Tak hriech vyznajme Bohu, on nielen odpustí, ale aj zabudne a nikdy nám zlyhanie nepripomenie.
Možno vás zaujme: Čelíte nevyriešiteľnému problému? Táto žena si to myslela tiež, ale Boh vykonal nemožné!
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies