Nedávny útok dronmi na americkú základňu v Sýrii (vojenský post Tanf) zabil troch príslušníkov amerických síl. K útoku sa prihlásila Iránom podporovaná teroristická skupina Kata'ib Hezbollah a americká strana naňho ústami svojho prezidenta Bidena reagovala uistením, že USA podniknú vojenské protiúdery proti ozbrojeným skupinám podporovaných Iránom alebo na Irán samotný. Po napätej situácii v rozvrátenej Sýrii a po najnovšom zdroji konfliktu v priebehu obchodnej vojny pri jemenských brehoch Červeného mora by ozbrojený stret medzi Iránom a USA dobre „padol“ Rusku a palestínskym Arabom. Lenže samotným USA, v ktorých sa v tomto mesiaci konajú prezidentské voľby a Západnej Európe, ktorá venuje svoju energiu nešťastnej Ukrajine, už nie.
Nejde o zastavení trvalej vojny Iránu proti „veľkému satanovi“, len o „suspenzáciu“, teda dočasné prerušenie. Irán má doma vzrastajúce problémy ekonomického aj sociálneho charakteru a vojna s USA by sa mu hodila na umlčanie protiklerikálnej a sekularistickej opozície, pretože vláda ajatolláhov, imámov a im slúžiacich Revolučných gárd by mohla mobilizovať spoločnosť a zakročiť ešte oveľa brutálnejšie proti opozícii. Napriek tomu od vojny s USA Teherán asi zatiaľ upustil a hovorí o „sespenzácii“, nie o zmierení či mieri so superveľmocou.
Aymenn Jawad al-Tamimi, uznávaný prekladateľ z jazykov Blízkeho východu, spolupracovník internetového časopisu Middle East Forum a vydávateľ v inštitúte Castlereagh Associates pozbieral z ad hoc (iránsko-americký incident) odborné články a urobil z nich vydarenú syntézu. Ukázalo sa, že dronový útok na ambulantnú americkú základňu nemusel byť iniciovaný iránskou vládou, ktorá sa od neho inak z obavy americkej odvety rýchlo dištancovala.
Za útokom si stála ozbrojená skupina Kata'ib Hezbollah a tá nezaútočila v Iraku ani v Sýrii. Americká základňa sa totiž nachádza na
sýrsko-iránskej hranici. Zastrešujúcou organizáciou tejto ozbrojenej skupiny je
pritom iná skupina – v preklade Islamské hnutie odporu v Iraku – ktorá je síce protiamerická a hlása boj s americkými „imperialistami“ až do konečného
víťazstva, ale individuálna akcia Kata'ib Hezbollah bolo skôr dielom náhodného zásahu než produktom premyslenej stratégie.
Aby to nebolo také jednoduché, Kata'ib Hezbollah podľa Aymenna Jawada al-Tamimiho síce útok podnikla, ale spolusponzorom americkej základe v pohraničnom pásme medzi Sýriou a Jordánskom je Irak, americký vojenský spojenec bojujúci proti Islamskému štátu. A militantná skupina Kata'ib Hezbollah je integrovaná zložka Ľudového Mobilizačného Výboru, ktorý je pre zmenu formálne podriadený irackej vláde. Zložité? Asi áno. To európsky Balkán alebo Kaukaz pre nás vyzerajú v porovnaní nepriehľadného rozloženia síl na Strednom východe ešte relatívne transparentne a mierumilovne. Už preto, že vývoj na Kaukaze má zatiaľ pod železnou čižmou ako-tak pod kontrolou Rusko. Škoda, že sa nechalo zlákať dobrodružstvom na Ukrajine, kamarátstvom s Iránom a intervenciou v Sýrii, doma má rozpadajúce sa ruské koloniálne impérium práce dosť, ak chce prežiť.
Bagdad je teraz v nezávideniahodnej pozícii. Spravuje kultúrne, politicky a nábožensky rozpoltený štát (šíiti, sunniti, Kurdi, zvyšok tradične najvzdelanejšej menšiny kresťanov), na severe krajiny si Turci tak trochu robia čo chcú a nerešpektujú iracko-turecké hranice, bojuje proti Islamskému štátu a musí presvedčiť svojich spojencov, že americké obete pri zvrhnutí Saddáma Husajna, odstránenie hrozby irackých jadrových zbraní a straty v nasledujúcej občianskej vojne na strane zvolenej irackej vlády neboli zbytočné.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies