Island, známy svojimi extrémnymi kontrastmi medzi ľadom a ohňom, zažíva ďalšiu vlnu sopečnej aktivity. V utorok vybuchla sopka v blízkosti hlavného mesta Reykjavíku, označujúc už 11. erupciu od roku 2021. Tento dramatický geologický jav priniesol evakuácie v oblasti Sunddhnúksgígar, vrátane populárneho termálneho kúpaliska Modrá lagúna a rybárskeho mesta Grindavík.
Evakuácia v Grindavíku a uzatvorenie Modrej lagúny
Podľa miestnych médií bola v dôsledku erupcie okamžite vydaná červená výstraha. Okolie bolo otrasené stovkami malých zemetrasení, ktoré signalizovali pohyb magmy pod zemským povrchom. Približne 40 obydlí v Grindavíku bolo v čase evakuácie stále obývaných.
Modrá lagúna, jedna z najnavštevovanejších turistických atrakcií na Islande, dočasne zatvorila svoje brány kvôli nebezpečenstvu spojenému s magmatickou intrúziou.
Sopečná aktivita na Reykjanesskom polostrove pokračuje
Island sa nachádza nad tektonicky aktívnou oblasťou v severnom Atlantiku a v priemere zažije sopečnú erupciu každé štyri až päť rokov. Posledné roky však ukazujú, že aktivita na Reykjanesskom polostrove sa môže opakovať desaťročia alebo dokonca stáročia.
Tieto erupcie sú klasifikované ako trhlinové erupcie, pri ktorých magma vystupuje cez dlhé praskliny v zemskej kôre. Hoci predchádzajúce erupcie v tejto oblasti nemali výrazný dopad na Reykjavík ani na leteckú dopravu, januárová erupcia v roku 2024 spôsobila škody na domoch a cestnej infraštruktúre v Grindavíku, čo viedlo k hromadnej evakuácii.
Prezident označil situáciu za "najhorší scenár"
Islandský prezident Gudni Th. Johannesson už začiatkom roka varoval, že krajina vstúpila do "obdobia veľkých zmien" na Reykjanesskom polostrove. Naznačil, že neustále sopečné aktivity môžu v budúcnosti ovplyvniť každodenný život obyvateľov tejto oblasti.
Islandský meteorologický úrad potvrdil najnovšiu erupciu krátkym varovaním: "Začala sa sopečná erupcia." Magma vyrazila na povrch približne o 6:30 miestneho času a sprevádzali ju silné zemetrasenia.
Historická paralela s erupciou Eyjafjallajökullu
Najväčšie narušenie spôsobené islandskou sopečnou aktivitou v posledných desaťročiach nastalo v roku 2010, keď explodovala sopka Eyjafjallajökull. Vtedy obrovské mračná popola narušili leteckú dopravu nad Európou a Atlantikom na niekoľko mesiacov.
Hoci momentálne erupcie v oblasti Grindavíku nepredstavujú také závažné riziko pre medzinárodnú dopravu, pre obyvateľov Islandu znamenajú výraznú hrozbu. Odborníci upozorňujú, že sopky na Reykjanesskom polostrove zostávajú nepredvídateľné a obyvatelia by mali byť pripravení na prípadné ďalšie evakuácie.
Sopky na Islande tak opäť pripomínajú svoju silu a krajina sa musí prispôsobiť neustále sa meniacemu geologickému prostrediu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies