Izrael začal sťahovať väčšinu svojich jednotiek z južného Libanonu v súlade s podmienkami prímeria. Napriek tomu však odmietol opustiť päť strategických lokalít, čo vyvoláva napätie a neistotu ohľadom ďalšieho vývoja v regióne.
Izrael sťahuje jednotky, no časť armády zostáva
Izraelská armáda druhý deň pokračovala v sťahovaní svojich síl z Libanonu po uplynutí termínu dohodnutého v rámci prímeria s hnutím Hizballáh. Hoci väčšina jednotiek bude stiahnutá do 18. februára, izraelská vláda oznámila, že ponechá vojenskú prítomnosť na piatich strategických miestach pozdĺž hranice. Hovorca izraelskej armády Nadav Šošani uviedol, že tieto "dočasné opatrenia" boli schválené orgánom pod vedením Spojených štátov, ktorý monitoruje prímerie.
Hizballáh sa mal stiahnuť severne od rieky Litani a demontovať svoju vojenskú infraštruktúru v tejto oblasti. Izraelský minister obrany Israel Katz potvrdil, že päť strategických miest zostane pod kontrolou izraelských síl, aby chránili pred možným porušením prímeria zo strany Hizballáhu.
"Sme odhodlaní zabezpečiť úplnú bezpečnosť každej severnej komunity," povedal minister obrany Israel Katz a zdôraznil, že tieto pozície sú nevyhnutné na ochranu severného Izraela a že nové stanovištia boli vybudované aj na izraelskej strane hranice.
Libanonská armáda, ktorá sa má podľa dohody presunúť na juh krajiny, už oznámila prítomnosť v desiatich dedinách a pohraničných oblastiach. Libanonský prezident Joseph Aoun však vyjadril pochybnosti, či sa Izrael skutočne stiahne úplne. "Izraelskému nepriateľovi nemožno dôverovať," vyhlásil Aoun. Bejrút plánuje vyzvať Bezpečnostnú radu OSN, aby donútila Izrael plne dodržiavať podmienky prímeria.
V príspevku na sieti X nižšie môžeme vidieť päť červených strategických bodov, kde izraelská armáda zostáva. Žlté body označujú dediny, kde sa libanonská armáda ešte nestihla rozmiestniť.
Dohoda o prímerí a krehká stabilita
Hizballáh a Izrael uzavreli prímerie v novembri po mesiacoch cezhraničných bojov, ktoré vypukli v dôsledku izraelskej vojny v Gaze. Hnutie napojené na Irán odpovedalo na izraelské útoky raketovou paľbou na sever Izraela, čo viedlo k rozsiahlej vojenskej ofenzíve.
Podľa dohody sprostredkovanej USA a Francúzskom:
Izrael sa mal stiahnuť zo všetkých obsadených území v Libanone do 60 dní, pričom termín bol predĺžený do 18. februára.
Libanonská armáda a mierové sily OSN sa mali rozmiestniť na juhu krajiny.
Hizballáh sa mal stiahnuť za rieku Litani (30 km od hraníc) a demontovať svoju vojenskú infraštruktúru.
Napriek dohode izraelská armáda pokračovala v leteckých útokoch a ostreľovaní Libanonu. Podľa organizácie ACLED Izrael od 27. novembra do 10. januára vykonal 330 náletov a spôsobil rozsiahle škody na infraštruktúre. Podľa OSN zostáva v Libanone približne 100 000 vysídlených osôb a odhaduje sa, že náklady na obnovu regiónu presiahnu 10 miliárd dolárov.
Napätie pretrváva, Libanon žiada tlak na Izrael
Libanonská vláda odmieta akékoľvek ďalšie predlžovanie izraelskej prítomnosti a vyzýva sponzorov dohody, aby vyvinuli tlak na Izrael. Premiér Benjamin Netanjahu sa však vyjadril, že Izrael si ponechá vojenské pozície pri hranici na neurčito. "Urobíme, čo bude potrebné, aby sme presadili prímerie. Hizballáh musí byť odzbrojený," vyhlásil Netanjahu.
Libanonské úrady sa teraz snažia mobilizovať medzinárodnú podporu, pričom OSN a Francúzsko varujú, že akékoľvek narušenie prímeria môže viesť k novým bojom.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies