Najnovšie ohlásil prezident USA Joe Biden možnosť zastaviť dodávky munície do Izraela, ak zaútočí na poslednú baštu hnutia Hamas v Rafahu – kedysi ani nie štvrť miliónovom meste na hraniciach s Egyptom – v ktorom sa momentálne sústredí asi milión utečencov z ostatných oblastí Pásma Gazy. Utiekli tam po varovaní Izraela, že bude nemilosrdne likvidovať vojenské stanovištia a tunely v severnej časti Gazy po útoku na Izrael zo 7. októbra 2023.
Prezident Biden ešte len v stredu, 8. mája, vyhlásil, že v prípade „veľkej ofenzívy“ Izraela v Rafahu môžu USA zastaviť dodávky zbraní Izraelu a na prvom mieste menoval delostrelecké granáty.„Ak Izrael takú operáciu vykoná v Rafahu tak, ako to urobil v iných mestách, zastavím dodávky zbraní“, uviedol v živom vysielaní televízie CNN.
Súčasná administratíva USA na čele s prezidentom Bidenom v tom má však jasno. Nijaké útoky na Rafah Izrael nesmie spáchať a ak sa opováži, tak príde o dodávky amerických zbraní. Pri útokoch prichádzajú totiž o život civilisti. Američania akoby zabudli na bombardovanie nemeckých miest počas druhej svetovej vojny. Na Hamburg, Berlín, Drážďany a dobrú stovku ďalších cieľov na území vtedajšieho Nemecka.
Nemecké ministerstvo obrany má na rozdiel od Ministerstva zahraničných vecí Spolkovej
republiky na situáciu v Pásme Gazy dosť odlišný názor. Ale tak
fungujú tlaky a protitlaky v koaličných vládach. Minister obrany
Nemecka údajne zvažuje podobné kroky ako USA, aby„zabránilo
eskalácii vojny medzi Izraelom a Hamasom“. Podľa nemeckého
ministra obranyje to „príkaz hodiny“ (Gebot der Stunde). Tak ho
aspoň reprodukovali tlačové agentúry AFP a DPA 9. mája 2024.
Presnejšie povedané, Nemecko embargo na vývoz zbraní a munície vôbec do
Izraela zatiaľ úplne „nezarazilo“, len túto myšlienku – po
vzore veľkého brata za Atlantickým oceánom –„zvažuje“.
Nepochybne preto, že Izrael sa dopustil závažného hriechu:
postavil sa na odpor bohatému zbrojnému sponzorovi, ktorým sa od
jeho vzniku postupne po Sovietskom zväze a Francúzsku stali za
„vlády“ prezidenta J. F. Kennedyho práve USA. Nemecko, v ktorom
antisemitizmus v týchto dňoch priamo kvitne na čerešniach, nie je
z postoja Bidenovej administratívy veľmi nešťastné.
„V týchto chvíľach o tejto otázke zatiaľ rokujeme“, oznámil nemecký minister obrany Boris Pastorius (SPD – Sociálnodemokratická strana Nemecka) 9. mája v žurnáli televízie ZDF. Pre istotu sa však kryl dodatkom, že príslušné konečné rozhodnutie „závisí od úradu kancelára a od ministerstva zahraničia“. Predbežná dohoda sa vraj konala „za zavretými dverami“. Na otázku moderátorky, či má pochopenie pre ohlásený postup americkej vlády voči Izraelu, odpovedal diplomaticky: „viem to pochopiť“. Ale vzápätí dodal: „Nemecko musí tlačiť na Izrael, aby to ´neprehnal´.„Izrael sa musí usilovať o deeskalizáciu konfliktu. Musí zvoľniť“. A svoju odpoveď ukončil výrokom: „to, čo sa v tomto regióne v súčasnosti deje, nie je dobré a trpí tým najmä obyvateľstvo“. Netreba povedať, že o vážnych následkoch 7. októbra 2023, o vraždách na civilných obyvateľoch a o zadržiavaných rukojemníkoch sa vyjadril hneď na začiatku v povinnom predslove, že „to rozhodne odsudzuje“.
Do jesene minulého roku sa Európa zmietala v dileme, či vojensky pomôcť Ukrajine. Nemecko
Ukrajincom poslalo helmy (údajne až päťsto kusov) a pridalo aj
nepriestrelné vesty. Aj USA spočiatku s dodávkami munície pre
ukrajinskú armádu váhali, na Ukrajinu predsa po anexii Krymu
vyslali zopár poradcov. Zbrane – vo veľmi obmedzenom množstve a
viacmenej mizernej kvalite – začali do tejto krajiny prúdiť až
potom, keď Rusku nevyšiel plán obsadiť elitnými jednotkami Kyjev
v prvých dňoch vojny.
S konfliktom medzi Iránom (zastupovaným Pásmom Gazy) a židovským štátom je to vážnejšie. Nadšenie pre „právo na sebaobranu“ vystriedalo klasické klišé o vhodnosti „primeranej reakcie“.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies