Je koalícia politicky reálna aj bez hnutia Sme rodina?

Vyjadril sa tak publicista Juraj Hrabko v TASR TV. Pripomenul, že ľudia môžu ochorieť, byť na služobných cestách, konkrétni jednotlivci môžu mať rôzne názory na prijímanú legislatívu, čo podľa Hrabka pri krehkej väčšine o jediného poslanca vytvára značné riziko neúspechov pri hlasovaniach. „Na schválenie zákona vám v extrémnom prípade môže stačiť len 39 poslancov, ale na otvorenie schôdze parlamentu ich potrebujete 76. Pri tejto opozícii si to celkom dobre neviem predstaviť,“ poznamenal.

Iná situácia by podľa neho bola, ak by mala koalícia oficiálne 76 členov, ale pri reálnych hlasovaniach by ju podporovala aj časť nezávislých poslancov, ktorí sa k nej oficiálne nehlásia.

Aktuálne správanie koalície podľa Hrabka vykazuje znaky bezradnosti. Hoci viacerí koaliční lídri hovorili o potrebe urgentných legislatívnych zmien, nepredložili ich do parlamentu najrýchlejšou cestou, teda poslaneckým návrhom, ale založili na ich vypracovanie komisiu. „Mohli by to podať aj formou poslaneckého návrhu, takého poslanca nie je ťažké nájsť, ale najprv by museli vedieť, čo chcú predložiť. Aby sa za to postavili všetci štyria koaliční partneri. Nevedia to, a zdá sa, že to zatiaľ nevie ani tá komisia.“ 

Prečítajte si: Boris Kollár uviedol, za akých okolností by odišiel z koalície

Ocenil, že Komisia pre obnovu dôvery v právny štát funguje transparentne, sú známe mená jej členov a aj to, že s výnimkou dvoch zástupcov Špecializovaného trestného súdu sa jej práce nezúčastňujú zástupcovia sudcovského stavu. „Myslím, že pochybili, keď prijali účasť v komisii, ktorá má popri odbornom aj politický alebo štátny charakter.“  Väčším problémom by však podľa neho bolo, ak by boli legislatívne zmeny prijímané účelovo, len preto, že časť koaličných poslancov nesúhlasí s konkrétnym rozhodnutím generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

„Vladimír Mečiar a jeho vláda boli prví, ktorí kvôli osobným sporom menili zákon. Narážam na to, že prezident Michal Kováč by nevymenoval Ivana Lexu za riaditeľa SIS. Preto bolo nariadené zmeniť zákon, prezidentovi bola kompetencia odňatá a prisvojila si ju vláda.“ 

Dodal, že Žilinka využitím paragrafu 363 Trestného poriadku len naplnil svoju zákonnú kompetenciu, ktorú by len ťažko mohli suplovať súdy. „Sudca pri rozhodovaní o väzbe vychádza z prvotného predpokladu, že to, čo má na papieri, bolo dosiahnuté v súlade so zákonom. Nemôže skúmať, či to naozaj tak bolo. Ale generálny prokurátor má právo preveriť, či sa postupovalo v súlade so zákonom. A keď zistí, že boli porušené práva dotknutej osoby, je jeho povinnosť to zrušiť.“ 

Ak by hnutie Sme rodina zvyšní koaliční partneri vylúčili z vládnej koalície, hnutie to bude rešpektovať. Vyhlásil to líder hnutia Boris Kollár. Červenou čiarou pre Sme rodina je podľa jeho slov zrušenie paragrafu 363 Trestného poriadku a "roztrhnutie prokuratúry na generálnu a špeciálnu".

 Pripustil tiež, že ak koalíciou neprejde výstavba štátnych nájomných bytov, odísť by z koalície mohli aj sami. "Bolo nám oznámené zo strany bývalého premiéra, že pokiaľ nepodporíme jeho očistu, tak si vedia predstaviť vládnuť aj bez hnutia Sme rodina. Rešpektujeme to, keď k tomu dôjde a vylúčia nás, bez problémov si pôjdeme sadnúť do opozície. Dokonca, keď nás nevylúčia sami, je vysoká pravdepodobnosť, že keď nám neprejdú nájomné byty alebo keď sa neurobí exekučná amnestia, možno sa budeme porúčať aj sami," povedal Kollár na tlačovej konferencii.