Jednoducho to zo seba stras

Akokoľvek dobre vymyslené klamstvo sa nakoniec zdá byť priehľadné, ak proti nemu postáva dôkaz.

Človek si neprizná, že kráča nakrivo, je náročné i samému sebe povedať, že rozhodnutie bolo nesprávne.

Nanešťastie, alebo, vďakabohu, vždy sa všetko prezradí pomocou toho, čo sa nezmylo. Zašpinená podrážka topánok napovie, že sa chodilo kade-tade, napáchnuté šatstvo odhalí, že sa trávilo večer v nepravej spoločnosti, polepené prsty svedčia o nesprávnom využití rúk.

Prach z tisícich ciest, na ktoré nohy vkročili, lieta raz tu a raz tam. Možno si ho nevšímať. Ale dá sa urobiť aj čosi iné - niečo oveľa zmysluplnejšie.

Únik zo studne
Jeden osol spadol do hlbokej studne. Roľník, ktorý zviera vlastnil, bol bezradný. Rád by ho zo studne vyviedol na slobodu, ale nenapadlo mu nijaké východisko, a tak skonštatoval, že mu viac niet pomoci. Zavolal teda svojich priateľov a mal v úmysle v ich prítomnosti a za ich účasti, osla pochovať tam, kde sa nachádzal. Sám sebe riešenie zdôvodňoval vyhlásením, že osol je príliš starý a cesta von by ho tak či tak pravdepodobne unavila na smrť. Tí, ktorých roľník oslovil, sa dostavili a priniesli so sebou aj lopaty. Podujali sa vhadzovať do studne zeminu, aby ho zahádzali a ako-tak mu dopriali večný odpočinok. Osol najskôr zo seba vytískal zvuky, ktoré ľudským ušiam zneli priam hrôzostrašne, ale po krátkom čase neprirodzene stíchol. Postávajúci muži nakukli do studne a pohľad, ktorý sa im ponúkol, bol nezabudnuteľný. Kedykoľvek do hĺbky dopadla zemina, osol ju zo seba striasol a hlina skončila zadupaná pod jeho kopytami. To, čo ho malo pochovať, dostalo vďaka jeho vynaliezavosti takú výšku, že sa mohol vyšplhať a uzrieť svetlo vonkajšieho sveta. Keby tam vyčkával a nechal na seba padať smrť, nikdy by nezažil sladkastú príchuť víťazstva.

Aj Ježiš to povedal
Raz si Ježiš povolal väčšiu skupinu nasledovateľov a poveril ich, aby prechádzali z mesta do mesta, z dediny do dediny, z domu do domu a ohlasovali, že sa priblížilo nebeské kráľovstvo a že človek sa môže zbaviť hriechu. Nenechal ich tápať v temnotách, poradil im, ako sa majú správať v takom či onakom prípade. Nemajú si brať meče, ani mešec, a ak by ich niektorá rodina neprijala, nech z onoho domu odídu a strasú zo seba prach, čo sa im nalepil pri kontakte s nemilými hostiteľmi.

Striasť zo seba horkosť, utrpenie, neúspech a ešte sa na ne postaviť a vystavať si niečo dobré, sa môže javiť ako priťažká úloha. A, áno, nie je to ľahké, ale ani nie nemožné. Bohu totiž nie je nič nemožné.

Tak to jednoducho zo seba stras.