Juncker varuje Grécko pred odklonom od politiky úspor a reforiem

Odborníci sa obávajú novej hospodárskej krízy. Kurzy gréckych štátnych dlhopisov klesli a zároveň stúpli ich úroky. Úrok desaťročného dlhopisu dnes vzrástol o 10 základných bodov na 9,18 %, v priebehu týždňa stúpol až o 200 bodov. Predstavuje to najvýraznejšie zvýšenie od mája 2012, keď vrcholila dlhová kríza v Európe.
   

Investorov odstrašuje najmä neistá politická situácia. "Obávame sa, že v Grécku sa opäť nebude dať vôbec investovať," povedal stratég Mint Partners Ltd Bill Blain. Zároveň narastajú obavy, že Grécko znova dostane celú eurozónu do problémov.
     

Grécky parlament bude v stredu 17. decembra voliť nového prezidenta. Súčasný premiér Antonis Samaras urýchlil hlasovanie a zvýšil tak riziko, že v prípade neúspechu dôjde k politickej kríze. Ďalším krokom totiž budú predčasné voľby, z ktorých môže vzísť odporca podporných programov EÚ. Týmto krokom sa Samaras snaží o skúšku sily s odporcami úsporného kurzu, pretože pri voľbe prezidenta je odkázaný aj na hlasy opozície. 
     

Jeho hlavný rival, predseda strany Syriza Alexis Tsipras, odmieta politiku EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF) pre Grécko a chce skoncovať s politikou úspor. Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky inštitútu Alco má Syriza s 31 % veľký náskok, Samaras má necelých 26 %. Premiér vyzval poslancov, aby dôveru dali bývalému eurokomisárovi Stavrosovi Dimasovi a odvrátili hrozbu predčasných volieb.
     

V opačnom prípade krajine hrozia nové katastrofálne ekonomické problémy ako v časoch, ktoré Grécko prekonalo len s pomocou peňazí od EÚ a MMF. Od roku 2010 dostalo v dvoch tranžách celkovo 240 miliárd eur. V prípade víťazstva euroskeptikov by na pretras prišla aj téma vystúpenia z eurozóny.