Kapuš počas kariéry nič neobanoval, ani fakt, že si nezahral NHL

Kapuša počas ceremónie nepremohli emócie, dôvod bol prozaický. "Je to pre mňa pocta. Mal som v uplynulých dňoch veľmi nabitý program, cestoval som 14 hodín zo Švajčiarska, takže som si to veľmi neuvedomoval. Takže emócie a ostatné veci, to všetko iba príde a postupne sa to začne vyplavovať. Ale je to nádherný pocit," povedal Kapuš, ktorý ani nemal pripravenú ďakovnú reč. "Ja viem, že keby som si niečo pripravil, tak by mi napadli iné myšlienky a celé by som to domotal. Spoliehal som sa na to aj teraz a nič som si nepripravoval."

Kapuš odohral za Slovan 655 zápasov, čo je najviac zo všetkých hráčov Slovana v histórii. Mal teda na čo spomínať. "Ako prvé mi napadne zisk titulu po 20-tich rokoch a víťazný gól. To už nikto nevymaže. A potom samozrejme ďalšie tituly a situácie. Aby sme sa nebavili len o úspechoch, tak jedna taká situácia prišla v čase federálnej ligy, keď som ešte hral s mriežkou a hrali sme v Košiciach. 'Zluftoval' som čistú prihrávku a ešte som aj spadol na zem. Celý zimák sa mi smial a ja som pomaly so slzami v očiach odchádzal z ľadu. Na to rovnako nikdy nezabudnem. Ale o nej veľmi nerozprávam," zažartoval držiteľ rekordných šiestich titulov v najvyššej slovenskej súťaži. Všetky získal so Slovanom.

Počas bohatej kariéry sa vedľa Kapuša premiešalo množstvo hráčov, spomenúť tých najlepších však nevedel. "Možno keby som v Slovane odohral dve-tri sezóny, vedel by som konkretizovať. Ale vzhľadom na to, koľko ich bolo, sa to jednoducho nedá. Okolo mňa sa vystriedalo veľmi veľa kvalitných hráčov. Veľmi nerád by som vybral niekoho. A treba pripomenúť aj časovú postupnosť. My sme po federálnej lige hrali o tretie - štvrté miesto, vpredu boli Košice a Trenčín, potom sme hrali o titul. Mužstvo sa menilo a ja som mal obľúbencov, aj keď sme hrali o to tretie či štvrté miesto, ale aj neskôr. Ja si budem všetkých pamätať navždy. Ale môžem povedať, že som v kontakte so Zdenom Cígerom, Mirom Šatanom či Mišom Hudecom, máme kamarátsky vzťah, voláme si," prezradil.

Štyridsaťštyriročný Kapuš sa momentálne venuje trénerskej kariére, v Slovane má na starosti kadetov. Popritom sleduje zápasy v KHL. "Ja si stále myslím, že účasť Slovana v KHL má svoje opodstatnenie. Každá minca má dve strany. Poviem otvorene, že ak by hral Slovan extraligu, tak návšteva, aká tu je každý zápas, by bola asi až na finále. Ľudí to ťahá, na druhej strane by Slovan vypredával iné zimné štadióny v lige. Nájsť kompromis sa asi nedá. Na to, aby mohol Slovan hrať kvalitne extraligu, nie sú peniaze. Pre ľudí je to takto dobré," poznamenal Kapuš.

Bratislavský rodák si dokázal splniť niekoľko snov, niektoré mu však ušli pomedzi prsty. "Chcel som ukončiť kariéru v drese Slovana, ten sa mi nesplnil. Veci sa vyvinuli inak a čo bolí, to prebolí. Mal som belasé srdce, mám ho a vždy ho budem mať. V Bratislave som sa narodil a odvtedy vo mne zostala celá atmosféra a vždy som hovoril, že by som tu raz chcel hrať. To sa mi splnilo," uviedol Kapuš, ktorý mal možnosť zahrať si aj NHL. Ani k tomu však neprišlo. "Ja nič neľutujem, ani to, že som si profiligu nezahral, hoci záujem bol. Ja som však poslal skautov Detroitu preč, pretože som si myslel, že mi patrí svet a chcel som ešte hrať v Európe. Ale nikto mi nezaručí, či by sa mi tam darilo, takže to nebanujem. Ja sa nemám za čo hanbiť," uzavrel Kapuš.