Kauzy za Mečiara vytvorili dobré podmienky pre fungovanie novej vlády

Kauzy počas vlády Vladimíra Mečiara vytvorili paradoxne priaznivé podmienky pre začiatok fungovania nového kabinetu, ktorý vzišiel z parlamentných volieb v roku 1998. "Lebo všetci boli radi, že na Slovensku prišlo k zmene a praktiky, ktoré sa dovtedy robili a ktorých stelesnením v zahraničí bolo meno Vladimíra Mečiara, sa skončili," vysvetlil v rozhovore pre TASR Eduard Kukan, ktorý bol od 30. októbra 1998 do 4. júla 2006 ministrom zahraničných vecí v dvoch Dzurindových vládach.
"Samozrejme, bolo potrebné všetkých presvedčiť o tom, že na Slovensku naozaj nastala zmena a že sa veci budú robiť inak," poznamenal s tým, že zmena bola na medzinárodnej scéne vítaná so sympatiami. Ako dodal, tie by sa boli po nenaplnení očakávaní veľmi rýchlo rozplynuli. Vtedajšia exekutíva to vnímala ako záväzok, aby presvedčila zahraničných partnerov, že SR je demokratická krajina. Kvôli určitej medzinárodnej izolácii a zaostávaní za susedmi bolo treba podľa Kukana vyvinúť maximálne úsilie, aby sa zodpovedne obhájili záujmy Slovenska. "Vyvolávalo to potrebu vysokého profesionálneho výkonu," upozornil. Slovensko tak muselo splniť v prístupových rokovaniach všetko, pričom sa mu podarilo dobehnúť Česko, Maďarsko a Poľsko tak, že všetky štyri štáty vstupovali do únie spoločne.
Pripomenul, že členstvo v EÚ bol iba začiatok toho, aby SR mohla fungovať ako rovnocenný partner všetkých členských štátov. "Jedna vec je, keď ste kandidátska krajina a pozerajú sa na vás, že plníte úlohy. Potom, keď ste už jedným z nich, tak to je ešte náročnejšie," ozrejmil s tým, že slovenská diplomacia túto úlohu splnila. "Ide o úspešný príbeh slovenskej zahraničnej služby od jej vzniku. Trúfam si povedať, že dnes požíva dobré meno a rešpekt u všetkých našich partnerov," podčiarkol.
Ako šéf diplomacie pôsobil od 16. marca do 13. decembra 1994 v čase vlády Jozefa Moravčíka. "Bolo to krátko po vzniku samostatnej republiky a naša zahraničná služba sa vtedy iba tvorila. Bola to veľmi náročná úloha, nemali sme dostatok pripravených diplomatov, ktorí by mohli hneď nastúpiť, preto sa bolo treba učiť veľmi rýchlo, aby nevznikali zbytočné straty," zaspomínal si. Prijímali sa absolventi postgraduálneho štúdia na právnickej fakulte, ktorým sa hovorilo rybárikovci. Ich pomenovanie bolo odvodené od Karola Rybárika, ktorý uvedené štúdium založil. "Niektorí nedoštudovali ani tie dva roky a už sa zapojili do zahraničnej služby," pokračoval. K nim patril napríklad súčasný veľvyslanec v Bruseli Ivan Korčok či bývalý ambasádor v USA Rastislav Káčer.
Po rozdelení federácie zostali mnohí slovenskí diplomati z rodinných dôvodov v českej zahraničnej službe. "Z českej zahraničnej služby sme získali asi dvoch Čechov," vymenoval s tým, že mali omnoho silnejšie, početnejšie a kvalitnejšie zastúpenie, keďže prebrali systém fungujúceho ministerstva. Na margo delenia spoločného majetku podotkol, že nie vo všetkých prípadoch to bolo dobré. "Záležalo to od ľudí. Ale nakoniec, si myslím, sa to doriešilo k väčšej či menšej spokojnosti," konštatoval.
Kukan za jednu z najdôležitejších priorít v najbližšom období označil zavedenie racionálneho dialógu do susedských vzťahov s Maďarskom. "Dôležité je, aby sa vzniknuté problémy riešili vždy pokojne a európskym spôsobom. To znamená rokovaním, hľadaním kompromisu, vyvarovaním sa siláckych rečí," uzavrel.

Zdroj: TASR